Agrocentra Cupu v plážovom volejbale v Strážskom, kde vytvoril dvojicu s Pavlom Zburom. Využili sme jeho prítomnosť na tomto zaujímavom podujatí na krátky rozhovor.
Vaša odmlka už trvá akosi pridlho. Znamená to, že ste na volejbal zanevreli?
"V žiadnom prípade. Pod vysokými sieťami sa "mocem" už vyše dvadsať rokov a od toho sa nedá len tak odísť. Je pravda, že som si dal pauzu, ktorá bude trvať ešte asi rok a v súčasnosti sa venujem deťom v športovej triede v Snine, no k trénovaniu sa určite vrátim. Ťažko teraz predpovedať, kde konkrétne zakotvím. Ak sa zmení na Slovensku atmosféra, ktorá momentálne vládne vo volejbalovom hnutí, nevylučujem, že prijmem ponuku z domáceho klubu. V opačnom prípade sa poobzerám po legionárskom chlebíčku."
Ak vás oslovia z vášho bývalého pôsobiska Chemesu Humenné?
"Nemám čo skrývať. Pri mojom odchode z klubu som veľmi otvorene oznámil vedeniu, že pokiaľ tam zostanú dvaja ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť, môj návrat pod Vihorlat je vylúčený."
Okúsili ste aj reprezentačnú atmosféru. Ako s odstupom času hodnotíte túto skúsenosť?
"V každom prípade to pre mňa bola česť a veľmi cenná škola. Keď ma oslovil Vladimír Přidal, aby som zaujal post jeho asistenta pri mužskej seniorskej reprezentácii, bol som príjemne zaskočený. Dôležitú úlohu zohrala skutočnosť, že sme sa dobre poznali a vládla medzi nami dôvera, ktorá je základom kvalitnej spolupráce. Mal som možnosť spoznať volejbal aj z inej stránky. Videl som zblízka, ako sa menežuje národný tím, aká je úroveň reprezentačných celkov v zahraničí. Spoznal som zmýšľanie a prístup našich najlepších volejbalistov k povinnostiam v drese s dvojkrížom na prsiach."
Ako teda slovenská špička bojuje o dobré meno nášho volejbalu?
"Nerád by som hádzal všetkých do jedného vreca, ale často som bol nemilo prekvapený. Viacerí mali maniere veľkých hviezd, no v skutočnosti mali k tomu ešte ďaleko. Nepopieram, v našich pomeroch vyčnievali, no v porovnaní s vyspelým volejbalovým svetom ešte mali čo doháňať. Na druhej strane, v dôležitých chvíľach sa im roztriasli kolená. Pamätám sa napríklad na prípravný duel vo Francúzsku, kde sme nastúpili proti USA. Keď sa dozvedeli, že na stretnutie majú prísť lanári z rôznych európskych klubov, zrazu boli "zranení" a nemohli nastúpiť. Bol som tým zaskočený."
Autor: Miroslav Šamudovský
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
