medzi špičku, čo potvrdila dvoma striebrami
Tomáš PETRO
Košice Na víkendových majstrovstvách Slovenska v ženskej cyklistike sa pri neúčasti dlhoročnej slovenskej jednotky Lenky Ilavskej očakávalo, kto zasadne na jej trón. L. Ilavská totiž na vlaňajšom šampionáte zvíťazila vo všetkých troch disciplínách časovka jednotlivkýň, časovka do vrchu, preteky jednotlivkýň. Z Lokomotívy Prešov sa podľa očakávania najviac darilo jej dlhoročnej kamarátke Alene Barillovej (na snímke). Tá si vybojovala dve druhé miesta v časovkách a jedno nepopulárne štvrté v pretekoch jednotlivkýň. V porovnaní s vlaňajškom si skúsená cyklistka polepšila, lebo pred rokom získala v časovkách striebro a bronz. Len pre úplnosť dodávame, že z dvoch titulov sa tešila Gavláková a z jedného v časovke do vrchu Dolinská.
"So svojimi výsledkami som spokojná. V jednotlivkyniach som bola dosť aktívna, no jednoducho ma prešpurtovali, preto 4. miesto," povedala Alena Barillová. V minulých rokoch bola v tieni Lenky Ilavskej, popri ktorej sa strácala. Zaujímalo nás, keďže Lenka sa už dlhší čas pripravuje vo Francúzsku, kde sa zdokonaľuje i v jazyku, či rodáčka zo Spišskej Novej Vsi nepomýšľala i na najcennejší kov. "Pomýšľala, ale v piatok, keď bola na programe časovka do vrchu, pršalo a ja som sa, čo bola moja chyba, nedostatočne rozjazdila pred časovkou. Určite som mala naviac v tejto disciplíne. Nakoniec som v cieli na víťazku strácala len osem sekúnd. Dá sa povedať, že som úplne vytrápila na to 2. miesto. Veľa síl som vydala pri prvej časovke a na tú druhú som sa už nestihla dobre pripraviť. Trochu zapracovalo i podvedomie. Mala som strach, keďže v prvej časovke som si dala riadne do tela, tak tú druhú som išla trochu s rezervou. Prehralo som o 40 sekúnd. Nevyšlo mi to, ako som si to predstavovala," vysvetlila dlhoročná slovenská reprezentantka.
Čo ju však bude čakať v tejto sezóne zatiaľ nevie. Dokonca A. Barillová ani nevedela povedať, aké podujatie ju čaká najbližšie. "Neviem, čo bude, lebo Slovenský zväz cyklistiky sa vôbec nestará, čo bude s nami. Keď raz z hora o to nie je záujem, tak čo my už môžeme. Štarty na pretekoch, to je starosť trénera, no i ten je dosť znechutený z postoja funkcionárov. Vládne veľká depresia. Ja sa teraz musím starať o to, aby som sa uživila. Teraz som začal učiť na čiastočný úväzok na základnej škole v Prešove," vysvetlila cyklistka, ktorá vyštudovala Pedagogickú fakultu v Prešove. Ponuky zo zahraničia? "Ja som žiadnu nedostala. Asi by som ani nemala veľký záujem ísť pretekať za zahraničný tím. V tomto športe veľmi vládne doping, preto ma to vonku neláka, ba priam odrádza." Azda nerozmýšľate, že skončíte s aktívnou kariérou? "Vek na to už mám. Dokonca už i povzbudzovanie na majstrovstvách Slovenska bolo v tom štýle, že by som aj mala odísť a uvoľniť miesto mladým. Stalo sa tak, keď som v časovke dostihla a neskôr predbehla Burešovú, ktorá môže mať 19 rokov," poznamenal 33-ročná pretekárka. Sama priznáva, že by ešte v tomto veku nemusela odísť z vrcholovej scény, no nie sú podmienky na to, aby pokračovala v kariére. "Funkcionári, ktorí nerobia nič, majú vysoké platy a tí, ktorí celý rok trénujú nedostanú korunu na činnosť. Nielen cyklistika, ale i všetky športy prudko upadajú. Nielen, že nás žien bolo len šesť na štarte, ale i chlapcov je málo na štarte. Žiakov bolo 25. Čo to je? Nikto si v tomto štáte neuvedomuje, čo sa robí v športe," netajila kritiku A. Barillová, ktorá najviac zažiarila v období 1992-94, keď mala vrcholnú formu a na rôznych podujatiach skončila v etapách 20-krát do 3. Miesta. Z vavrínového venca sa tešila 11-krát, zvíťazila v etápach Okolo Mallorky, Emakumeen Bira (Šp.), G. P. Pharming (ČR), Thuringen (Nem.), Stýria Tour (Rak), či na VC Prešova. Štyrikrát bola druhá a päťkrát tretia. Priaznivci cyklistiky si ju však predovšetkým pamätajú ako "nosičku vody", ktorá vo väčšine pretekoch jazdila na Lenku Ilavskú. Odvádzala kvantum čiernej roboty, ktorá nebola nikdy tak ocenená, ako výsledky L. Ilavskej. Hoci, i tie by si zaslúžili oveľa väčšiu pozornosť. "Vôbec ma nemrzí, že tá smotana pripadla Lenke. Do roku 1994 som mala výbornú formu, takže tiež som mala dosť smotánky na lízanie, potom to už nebolo ono. Ja som jednoducho nebola talent na cyklistiku. Na to, aby som mala výbornú formu, by ma udržal jedine doping. Viac-menej ma držalo len to, aby som Lenke mohla pomôcť. Ja som už nemala takú výkonnosť, aby som mohla víťaziť. Keby nebolo Lenky, v roku 1995 by som skončila s aktívnou činnosťou," priznala A. Barillová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
