Ako svedok prokuratúry pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) predstúpil rakúsky diplomat Wolfgang Petritsch, ktorý donedávna pôsobil ako Vysoký reprezentant medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine. Pred pôsobením v Sarajeve Petritsch od septembra 1997 do júla 1999 pôsobil ako rakúsky veľvyslanec v Belehrade. V rámci svojej juhoslovanskej diplomatickej misie od jari 1998 do ukončenia mandátu pôsobil aj ako osobitný vyslanec EÚ pre Kosovo.
Na úvod výpovede Petritsch potvrdil, že s Miloševičom absolvoval viacero stretnutí. Ako dodal, intenzívnejšie kontakty mal s viacerými spolupracovníkmi exprezidenta, vrátane bývalého zväzového vicepremiéra Nikolu Šainoviča - Miloševičovej kontaktnej osoby pre záležitosti Kosova, ako aj s politickým poradcom Bojanom Bugarčičom. Petritsch vo výpovedi detailne opísal priebeh rokovaní vo francúzskom Rambouillet a v Paríži z februára a marca 1999, na ktorých sa nepodarilo dospieť k urovnaniu kosovského konfliktu.
Koncom marca 1999 Severoatlantická aliancia spustila nálety proti Juhoslávii s cieľom zastaviť násilnosti páchané jednotkami Belehradu proti kosovským Albáncom, kvôli ktorým ICTY Miloševiča obžaloval v máji toho istého roku. Neskôr žalobu rozšírili o zločiny spáchané počas konfliktov v Chorvátsku a Bosne. Petritsch uviedol, že počas rokovaní došlo k "úplnej zmene postojov" zástupcov Belehradu. Kým stretnutie v Rambouillet 23. februára 1999 skončilo v pozitívnom tóne zo strany srbských predstaviteľov, neskôr sa ich postoje pritvrdili.
Zmenu bola výrazne cítiť 8. marca 1999, keď Petritsch spoločne so šéfom nemeckej diplomacie Joschkom Fischerom pricestoval do Belehradu na stretnutie s Miloševičom. Medzičasom sa Miloševič rozhodol nepokračovať v rokovaniach a "novou líniou bolo diskreditovať Rambouillet", povedal Petritsch. Po tom, čo rokovania juhoslovanskej a kosovskej delegácie 15. marca 1999 obnovili v Paríži bolo jasné, že postoje Belehradu "prestali byť pozitívne", dodal rakúsky diplomat. Rozhovory sa skončili 19. marca tým, že dohodu podpísali len kosovskí Albánci. Nálety NATO sa začali 24. marca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
