titul si zmerali sily najčastejší finalisti povojnových rokov, takže na prvý pohľad sa nezrodilo žiadne prekvapenie. Veď triumfovala brazílska hravosť, na ktorej stroskotala v boji o titul aj nemecká nepoddajnosť. Oba tímy na ceste do finále nenašli premožiteľa, hoci púť na ázijský kontinent mali dosť komplikovanú, no nakoniec sa dostali pred tých, čo si mysleli, že tentoraz predstihnú túto dvojicu. Lenže málokde platí varovanie "nekrič hop, kým nepreskočíš" tak, ako vo futbale. Majstrovstvá 2002 túto pravdu ešte viac priklincovali. Viacerým, ktorým predtým ostali v rukách iba druhé husle, svojimi sláčikmi vyhrávali favoritom smutné melódie. Zvýraznili nimi už tridsaťročnú myšlienku nášho trénera Jozefa Vengloša, že na medzinárodnej scéne niet slabého súpera a že nemožno nikoho podceňovať.
Azda tí, čo najviac negovali tieto slová si nepríjemne popálili prsty. Platí to bezpochyby aj o slovenskom futbale. Po žrebe kvalifikácie MS totiž naši experti jednoznačne tvrdili, že v súbojoch so Švédskom a Tureckom máme šancu na postup, ako nikdy predtým. Keď som upozorňoval niektorých členov bývalého Výkonného výboru SFZ, že to nebude také jednoduché, doslova ma zahriakli slovami, azda to nemyslím vážne. Každý expert však začal bubnovať, až keď bolo neskoro. To je náš typický postoj. Zdá sa mi, že futbalové pomery v krajinách súperov zodpovední ľudia za výsledky veľmi podcenili, lebo Švédi sa prebojovali nielen na MS, ale postúpili do osemfinále a Turci sa vrátili domov s historickým bronzom. Dostali napokon na kolená Kórejskú republiku, ktorá na domácej pôde sa takmer postarala o sedem divov sveta. Hovoriť o prednostiach finálových súperov by bolo iba ďalším nosením dreva do lesa. Všimnime si teda viac celky, ktoré sa postarali o najväčší rozruch a potvrdili, že vedia sa popasovať s veľkými súpermi. Napríklad Senegal ošklbal galského kohúta hneď v premiére a akoby dal signál ostatným, že sa netreba báť nikoho. Oku lahodnou technikou, dynamikou, rýchlosťou i kondičnou prípravou otvoril oči všetkým. Hoci tieto zbrane nie sú Francúzom cudzie, v podaní súpera ich zaskočili natoľko, že padli do jamy levovej. Napokon opúšťať šampionát bez streleného gólu a so ziskom jediného bodu, bolo pre lúčiaceho sa majstra s MS už po základnej skupine fackou, akú neočakával určite. Senegal postupom do štvrťfinále dosiahol svoj najväčší úspech a potvrdil, že jeho výsledky na africkom šampionáte neboli náhodné. Zo základnej skupiny postúpili aj hostiteľské krajiny Japonsko a Kórejská republika. Najmä Kórejci sa v spolupráci s fantastickým publikom presadili výraznejšie, veď prehrali až v semifinále s Nemeckom a v boji o 3. miesto s Tureckom. Imponovali svojou pohyblivosťou, dynamickou technikou a najmä aktívnou obranou. Hlavne krídelné priestory vykrývali vynikajúco, takže dvaja i traja zachytili hráča do pavučín a na prvý pohľad odzbrojili každého hravo. Tento účinný spôsob hry si vyžaduje veľa nácviku, výbornú kondíciu a disciplínu, ktorá je pre futbalistov tejto krajiny ako chlieb každodenný. Z ich hry sa dá určite veľa vyčítať a poučiť, otázne však ostáva, či dokážu to všetko uplatniť aj v najbližšej kvalifikácii o postup na MS 2006 v Nemecku, prípadne na samotnom šampionáte, keď nebudú mať mohutnú divácku kulisu. Ak áno, potom sa Kórejská republika definitívne zaradí medzi svetovú špičku. Pri takejto tlačenici sa budú musieť popri Francúzoch otáčať viac aj Portugalci, Uruguajci, Argentínčania, ale najmä Taliani, ktorí zostali veľa dĺžni svojej povesti. Ukazuje sa, že dobrá obrana je na nezaplatenie, ale bez kvalitných strelcov, akých mala najmä Brazília, sláva každého skôr či neskôr vybledne. Nuž, hviezdna liga na Apeninskom polostrove znamená niekedy pre reprezentáciu skôr súmrak, ako futbalovú slávu, najmä, keď brazílski hráči Ronaldo, Cafu, Roque Junior, Emerson a Junior z talianskej Série A žiara v kanárikových dresoch.
Na šampionáte prekvapení padol na kolená nie jeden favorit a vyšvihli sa celky, ktoré vzbudili pozornosť až v neľútostnom boji. Napríklad pred rokmi neznáma Amerika potvrdila, že sa už vie popasovať s Európanmi. Nie je to už ani také prekvapenie, ak si uvedomíme, že niektorí získali skúsenosti v Anglicku, Holandsku, Francúzsku a Nemecku, ba obranca Hejduk obliekal dres novopečeného majstrovského tímu Bayer Leverkusen. A ak nezabudneme na to, že desiatky reprezentantov z ostatných kontinentov hrávajú práve na našom, to sa musí tiež niekde prejaviť. Rovnako, ako fakt, že viacerí tureckí futbalisti sú v kádroch popredných európskych klubov, ďalší kvalitní hráči z cudziny demonštrujú svoje umenie v krajine polmesiaca, a to s veľkou finančnou injekciou klubov i vysokými návštevami umocňuje z roka na rok silu tureckého futbalu.
Po tohtoročných MS bude ešte dlho o čom hovoriť. Predsa za mesiac sa udialo veľa zaujímavého i poučného. Sme zvedaví, ako zužitkujeme skúsenosti doma, lebo zvyčajne sme síce poznatky zaregistrovali, ale zostali na míle od každodennej praxe. My sa totiž namiesto tvrdej práce radi vyhovárame na výkony rozhodcov, čím klameme sami seba. Aj na MS viacerí arbitri sklamali. Ich hodnotenie však nechajme komisii rozhodcov FIFA, ktorá urobila chybu v tom, že dala príliš veľký priestor strážcom fair play z mnohých krajín, čím sama oklieštila kvalitu. Prekvapilo nás, že viacerí rozhodcovia tolerovali hráčom ťahanie súpera za dres, čo je najhrubší nešportový prejav. Škodí futbalu najviac, no nejeden arbiter sa na to len bezradne prizeral, ba v šestnástke, vari až na výnimky, zapískal tento priestupok iba útočiacemu a nie brániacemu hráčovi! Na druhej strane mohli naši rozhodcovia vidieť, že náhradný si takmer nevšímal trénerov, kým sa pohybovali vo svojom vyznačenom obdĺžníku, čím predišli mnohým zbytočným konfliktom, ktoré registrujeme na našich štadiónoch.
Futbal je krásna hra. Priniesol veľa nezabudnuteľných zážitkov. Zhasli predrahé hviezdy ako Zidane, Figo a ďalšie, čo prišli na šampionát s najväčším leskom, ale sa museli skloniť pred umením iných. Či to mali na svedomí len zranenia, to sa ukáže po letnej prestávke, po ktorej hra na zelených trávnikoch zostane magnetom. Dosť dôvodov k takejto predpovedi dal priebeh MS, veď zápasy ošperkované množstvom zážitkov stáli ozaj za to a nechali zabudnúť na tie, čo zaostali za očakávaním. Ponuka väčšiny mužstiev na ázijskom kontinente je však nepriamo výzvou pre Európu, že konkurencia sa rozrastá. Aj zásluhou trénerov starého kontinentu, ktorí sa presadzujú a sú žiadaní v celom svete. Napokon len na tohtoročných MS mená Bruno Metsu (Francúzsko Senegal), Cesare Maldini (Taliansko Paraguaj), Velibor Milutinovič (Juhoslávia Čína), Guus Hiddink (Holandsko Kórejská republika), Winfried Schäfer (Nemecko Kamerun), či Philippe Troussier (Francúzsko Japonsko) nie sú zďaleka jediné. Pre futbal to nie je určite zlé, naopak už sú preč časy, keď sa na stránkach tlače písalo o skaze tohto športu. Súčasnosť jasne potvrdzuje, že na takéto názory nie je najmenší dôvod.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
