Neviem, či to bolo "Posedenie pri kávičke", alebo "Kávička u pána primátora", jednoducho bolo to, stalo sa.
V jeden z neskorých večerov som natrafil na vysielanie popradskej TV. Vystupoval v ňom hlavný jediný protagonista. Pán primátor. Nedalo mi, nuž "zapozeral i započúval" som sa. Nie každý z nás by išiel "s kožou na trh". Náš pán primátor, ten áno! Išiel. Rovno, priamo. Áno v priamom prenose dokázal odpovedať na dotieravé otázky zvedavých "mešťanov". Verte, neboli iba príjemné, boli nie "na telo", lež liezli zdalo sa nám až pod kožu. Veď kto nám, zvedavým divákom, poslucháčom dokáže na otázku "čo je na tom pravdy nad médiami rozvlačanom mesačnom 90-tisícovom plate" bohatými súvetiami od pôvodnej otázky "odísť". Takou jednoduchou "preskočkou". Iba tak, ako, že nie kvôli platu sa uchádzal o priazeň voličov, že "to sú také kampane" a človek usilovne pracujúci nemá čas chodiť po súdoch a vyhľadávať nejaké procesy.
Tak-či onak, pán primátor sa zaviazal, že i takéto tlaky on vydrží. A neide o to, že i mladší adepti sa o pozície v mestskej samospráve zaujímajú. Ide o voliča, o jeho dôveru k Vám, veď či môže on za prejavenú dôveru? Napokon nie pán primátor si "je vinný" za svoj plat, nie jemu klásť otázky, lež tým, ktorí mu ho schválili, tých sa pýtať treba ctených zástupcov mestského parlamentu. Veru, tak je. A hanbiť sa, podľa názoru jednej podnikateľky zaň? To hádam nie, to sa už dnes nenosí! "Hanba je asi nemať". Ale to je už o inom. Priznávam, blízky mi bol postoj vyjadrený v otázke, že v meste je zelene menej než betónu.
Brilantný výkon, hodný obdivu zo strany pána primátora! Zafilozofoval si on spôsobom mu tak blízkym. O vegetačnom kľude v parku pri stanici kedy jedine-len bolo možné vyťať niekoľko pár sto stromov. Boli choré a tie korene, tie sa Vám ťahajú - až základy bytových domov pomaly obopínajú. Konármi kde-tu šľahajú do okien . I klasický príklad o chorých stromoch zo Spišskej Soboty - keď napriek petícii boli na "chválu mesta" vyťaté dva stromy. Boli duté ako peň. Komentár o poryve vetra a o tom, že bolo treba "kálať"... Vychváliť námestia v centre mesta, v Sp. Sobote i vo Veľkej a pokračovať že sa bude v Matejovciach, v Strážach. Že sme odišli od témy? Ale veď to je už o inom.
Slúži mu tiež ku cti, že sa teraz adekvátne - vyhol odpovedi o svojom zástupcovi a jedným dychom dodal o štatutárnom zástupcovi mesta to ako o sebe. Rátajte so mnou: tristotisíc podaní prejde ročne jeho rukami. Koľko-že to by bolo denne? A bolo to dokopy s poštou ku sčítaniu, či k voľbám, alebo bez? Ktože-ho vie!? No stálo by Vám to za námahu? Závistlivci… O pracovných príležitostiach vytvorených kým iným mestom v super, hyper, či na "čerpačkách" ani nehovoriac.
"Tu nejde o to"! Porozprávajme sa, "polebeďme", len nie o tom. "Hovorme o našom občanovi, o svojom voličovi, poďakujme sa mu, veď on to očakáva, on nás má rád…"
Ing. Michal FÁBER, Poprad
Pozn. redakcie: Tento príspevok je názorom čitateľa. Redakcia Tatranského denníka si vyhradzuje právo na jeho skrátenie a upravovanie. Rovnako nezodpovedá za jeho obsah a takisto sa s ním nemusí stotožňovať.
Autor: pet
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
