role, ktorú by chcel zohrať po uzavretí volebných miestností, zverejnená v relácii Na telo.
Prezident demonštroval veľkú ľudovú tvorivosť a vynachádzavosť. Zostavením vlády nechce poveriť nikoho, ale "pozve všetkých, zablahoželá im a povie, pokúste sa vytvoriť koalíciu, kto bude mať tú väčšinu v tom parlamente, nech sa páči, príďte a ja potom vymenujem". Nuž, nesporne zaujímavá idea, skoro ako tá s vyháňaním hostí do hámrov a kutím rýľov. Problém je iba jeden - nie sme v Medzeve.
Schusterov úmysel usporiadať akýsi povolebný okrúhly stôl a takto sa vyhnúť predpokladanému vysokému víťazovi, Mečiarovi, nemá žiadne opodstatnenie. Okrem súkromného - že si vyrába alibi na (možno) horšie časy. Guľaté stoly sme tu ale mali pred dvanástimi rokmi, keď bola revolúcia. V demokracii niet dôvodu zavádzať novoty, aké nepoznajú nikde, nedajbože ešte zakladať tradíciu.
Figúra je to úplne nadbytočná. Prezident môže po voľbách spokojne doma štrikovať a počkať si na politikov. Ústava ho nenúti k žiadnemu činu, článok 110 žiada od prezidenta iba toľko, že ak príde za ním do paláca bohatier, ktorý sa preukáže väčšinou v parlamente, má ho menovať predsedom vlády. To je všetko; ani jedna európska ústava, a teda ani slovenská, nešpecifikuje, že hlava štátu musí menovať premiérom nominálneho premianta volieb. To je fáma, ktorá sa na Slovensku rozšírila z nejakých záhadných dôvodov. Niet teda ani pred čím utekať.
Schusterov dribling je pekne paradoxný, keďže sám by sa špekuláciám o svojej role najradšej vyhol, ako dokazuje práve tento najnovší "medzevský" nápad. Vyzerá to tak, že sa stal obeťou kampane, ktorej cieľom už dávno nie je vyblokovať Mečiara, ale maximalizovať volebný zisk Západom akceptovaných strán. Mečiar, ktorý je pre Západ neakceptovateľný, totiž vládu nezostaví, ani keby bol poverený. A ani čas nemôže veľmi naťahovať, ak ostatné subjekty hneď po vyhlásení výsledkov verejne vyhlásia, že s ním do koalície nepôjdu. Ak sa ale bude o tejto téme v kampani veľa a dlho rozprávať, voliči by sa mohli zľaknúť, že poverenie Mečiara hrozí. A o to práve beží tým, ktorí neustále živia smiešnu tému "veľkej zodpovednosti prezidenta, ktorá na ňom leží" a pod.
Neleží na ňom nič - jeho zodpovednosť je limitovaná politickou realitou. Ústavná obyčaj povolebných konzultácií strán s prezidentom vychádza z predpokladu, že situácia nemusí byť politicky jasná a strany môžu potrebovať prostredníka, ktorý vysonduje najpriechodnejšie možnosti. To nie je ani náhodou prípad Slovensko 2002 - tu je všetko kryštáľovo priezračné: Pokiaľ je najvyššou prioritou pozvánka do NATO, naozaj nič iného, než "americká" koalícia Smer-SDKÚ-SMK-KDH-ANO, nejestvuje. Bez Smeru by to bolo oveľa jednoduchšie, matematicky ale nevychádza. Stačí čítať prieskumy dva roky dozadu - niet iných riešení.
Vťahovanie prezidenta do hry nie je len bezobsažné, ale aj zavádzajúce. Zahmlieva totiž skutočný povolebný problém, ktorý nabobtnáva s každým dňom kampane. Bastardizácia vzťahov medzi subjektami, ktoré "nemečiarovskú" vládu majú zostavovať, naberá hrozivé proporcie. Pohon za vyšším ziskom, snaha vymedziť sa na úkor iného, verbálne popravy cudzích lídrov, programové ultimáta (Smer), to všetko vytvára takú nepriestupnú bariéru, ktorá sa bude príšerne ťažko prekonávať. Predovšetkým Smer stavia stratégiu celej kampane na tom, aby vyzeral do poslednej chvíle ako dvojcestná alternatíva. Toto je ozajstný a najväčší problém prvých povolebných okamihov, ktorý sa zakladá práve teraz v kampani.
Eliminačný spôsob vedenia predvolebného zápasu má iste svoje limity. Nie je smrteľný z hľadiska nejakého zničenia partnerov. Bráni ale diskusii, ktorá je dnes stokrát dôležitejšia než umelá dilema, čo urobí Schuster; teda diskusii o tom, ako naloží týchto päť strán so svojou povinnosťou dohodnúť sa, keď nastane "deň po". To posledné, čo bude potrebné, je vysedávať v paláci za guľatým stolom. Nie - budú musieť vcelku rýchlo konať. Čo s programom, čo s personáliami. Jalové sú pritom reči, že na konzultácie bude čas päť minút po voľbách, podľa výsledkov. Hlúposť; percentá a proporcie sa dajú spoľahlivo namodelovať, v troch-štyroch základných scenároch už dnes.
Nie je dobre, že zástupné témy, ako napr. úloha prezidenta, bránia ostro vidieť a pomenovať zodpovednosť tých skutočne dôležitých hráčov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
