dorastencov v spomínanom období. Zverenci trénera Štefana Mihálika a jeho asistenta Mikuláša Dvorožňáka (realizačný tím ešte dopĺňali vedúci mužstva Pavol Gálik a lekár MUDr Ján Kmec) sa ocitli v najvyššej súťaži presne na opačnom póle než ich starší kolegovia. Získali titul majstrov Slovenskej republiky. Splnili tým cieľ, s ktorým vstupovali do súťažného ročníka. Aj na túto tému sme sa rozprávali s Š. Mihálikom. Na úvod rozhovoru sme sa opýtali na vekovú skladbu mužstva mladších dorastencov FC Tatran.

"Základ úspešného tímu tvorili chlapci, ktorí v sezóne 2000-2001 hrávali za B mužstvo mladších dorastencov a pripravovali sa tak na svoje neskoršie pôsobenie v áčku. Musím však zároveň zdôrazniť, že som ich dôverne poznal, trénoval som ich s výnimkou lanského ročníka celých sedem sezón predtým a boli to vlastne tí, s ktorými som sa stretol po prvýkrát ešte v samotnej prípravke, čiže vo štvrtom ročníku základnej školy".

Z poznania vašich zverencov ste zrejme ťažili dosť veľa...

"Samozrejme, veď za šesť rokov som ich spoznal možno dokonale. No musím však na druhej strane tiež uviesť, že káder sme pred sezónou doplnili žiakmi, ktorých dovtedy viedol kolega Jozef Fabián ".

Skúste spomenúť najdôležitejšie fakty úspešnej sezóny.

"V jesennej časti súťaže sme účinkovali v jednej z dvoch základných skupín, vo východnej. Tú sa nám podarilo absolvovať veľmi úspešne, v osemnástich zápasoch sme nenašli premožiteľa, iba dvaja súperi nás po dvoch remízach obrali o body. Do jarnej finálovej časti postúpili chlapci z prvého miesta, spolu s nimi tiež 1. FC Košice, Banská Bystrica a Žilina, zo západnej časti si postup vybojovali Slovan, Inter, Dubnica a Trnava. Vyžrebovanie jarnej časti vyznelo pre nás vcelku priaznivo, no napriek tomu moji zverenci v úvodných štyroch vystúpeniach doslova pohoreli. Dosiahli dve remízy a dve prehry. Priznám sa, v období tejto hernej krízy som aj ja osobne, napriek už skôr verejne deklarovanému najvyššiemu cieľu, začal pochybovať o to, či vytúžený titul získame. Tobôž, keď na nás hneď po tom čakala séria troch stretnutí na ihriskách súperov. No vtedy sa stalo to, v čo som už pomaly aj ja prestával veriť. Chlapci ukázali vnútornú silu kolektívu a deväťbodovým ziskom odrazu akoby vstali z mŕtvych. Zomkli sa, verili vo svoje sily a až do konca ligy nestratili ani jediný bod".

Majstrovský titul ste získali v predstihu, už pred rozlúčkovým domácim duelom bola výhradne pre váš tím pripravená sada najcennejších medailí. Kedy premenili vaši zverenci rozhodujúci mečbal?

"Tri kolá pre koncom súťaže sme mali pred druhou Dubnicou šesťbodový náskok a nastupovali sme na meranie síl práve na štadióne ZTS. Ak by v ňom boli úspešnejší domáci, ich strata by sa znížila už len na tri body a neviem, neviem. Preto som pred úvodným výkopom postavil pred mančaft jednoznačný cieľ a to získať aspoň bod. Všetko nám ale nakoniec vyšlo až nad očakávanie dobre, ten zápas sme vyhrali, úplne zaslúžene, čo nakoniec potvrdili aj dubnickí funkcionári a v tej chvíli som si bol istý, že titul nám už nikto nemôže zobrať".

Nájde sa v radoch úspešných mladíkov niekto kto v blízkej alebo neskoršej budúcnosti dokáže napodobiť Šestáka, S. Vargu a mnohých ďalších?

"V majstrovskom tíme nebolo výrazných individualít, no na druhej strane fungoval ako kolektív na výbornú. Avšak neznamená to z neho nemôžu vzísť traja, štyria hráči, ktorí by sa dokázali výraznejšie presadiť neskôr aj medzi seniormi".

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.