Luxemburgo, Candinho, Leao a Felipe Scolari, to bol výsledok kvalifikačného očistca, ktorým musela Brazília prejsť, až sa dostala na najvyšší piedestál futbalových nebies.
Na tie dostal teraz už päťnásobného majstra sveta azda najkritizovanejší kormidelník, päťdesiattriročný Luiz Felipe Scolari. Ten do funkcie nastúpil 1. júna 2001, oficiálne v nej skončil tento pondelok. "Nikdy však nezabudnem na mesiac, ktorý som strávil na šampionáte. Bola to nezabudnuteľná skúsenosť. Nikdy by mi nenapadlo, že práve ja budem tým, kto Brazílii pripraví piatu majstrovskú radosť. Je to veľmi prijemný pocit," povedal muž, ktorého si zrazu v Brazílii každý ctí.
Scolari sa totiž vo svojej vlasti nikdy netešil veľkej obľúbenosti.
Rodák z Passo Fungo (nar. 11. septembra 1948) nebol veľkým hráčom, čo v Brazílii znamená veľmi veľa. Ste úspešný bývalý reprezentant, máte nárok rozprávať do futbalového diania. Boli ste hviezdou ako Pelé či Zico, váš názor je najpodstatnejší. Ak však niekto hrával za Aymore, Caxias, Novo Hamburgo či Juventude, teda za skromné kluby z oblastných súťaží, ako to bolo v prípade bývalého stredného obrancu Scolariho, ten takéto výsady stráca.
Hoci na druhej strane - Scolari bol veľmi úspešný tréner. Viedol onakvejšie kluby, ako tie, za ktoré sám vybiehal na trávnik. Gremio Porto Alegre. Coritiba. Palmeiras. Cruzeiro Belo Horizonte. V roku 1995 vyhral s Gremiom, v roku 1999 zas s Cruzeirom Pohár osloboditeľov, najväčšiu juhoamerickú klubovú súťaž. V roku 1999 bol vyhlásený trénerom roka v Južnej Amerike.
Už po svojej premiére skoro Scolari skončil tak, ako jeho predchodcovia. V Uruguaji v kvalifikácii prehral. A na Copa América kanárikom doslova zhoreli krídla. Scolariho systém 3 - 4 - 1 - 2 ako - tak prežil základnú skupinu, štvrťfinálová prehra s Hondurasom sa však rovnala katastrofe. Scolariho zachránil len prezident Brazílskeho futbalového zväzu Texeiru, ktorý jasne povedal, že ďalší kormidelník sa už meniť nebude. Nakoniec, tých výmien už mali dosť i na zväze. Hoci, najmä médiá sa zasadzovali o jednu spätnú: žiadali totiž návrat Wanderleya Luxemburga.
Scolarimu sa vytýkalo defenzívne poňatie hry. "Pozrite sa, na MS 1982 hrala Brazília krásny útočný futbal. Prehrala s Talianskom, neuspela. Na MS 1994 Parreira naordinoval iný štýl- ten, ktorý mal jasný cieľ a Brazília sa stala majstrom," trpezlivo vysvetľoval Scolari. Bývalý obranca. Práve zabezpečená obrana slávila úspech i na tomto šampionáte. Divoká prestrelka v zápase Brazília - Kostarika (5:2) v základnej skupine znamenala jasný triumf Brazílie, ale i pochybovačné hlasy: ak Brazília mohla dať jedenásť gólov, Kostarika sedem. Iné mužstvo by to využilo... Od vyraďovacích bojov sa prezentovala opäť "Scolariho Brazília" - dostala jediný gól...
"V Brazílii je 170 miliónov trénerov, zodpovednosť však nesiem ja," znie jeho už okrídlený výrok. Felipeao (Veľký Phil), ako znie Scolariho prezývka, sa nedal...
Šesťdesiatjeden percent Brazílčanov si želalo, aby sa v nominácii ocitlo i meno hviezdy Vassco de Gama, Romária. Hráč, ktorý dotiahol Brazíliu k svetovému titulu na MS 1994 však musel ostať doma. Do Scolariho koncepcie nezapadal. Bývalá reprezentačná hviezda síce mala na svojej strane fanúšikov, vďaka nekonečnému vyplakávaniu a rečiam o vlastenectve i skoro všetky médiá, prihováral sa zaň dokonca i brazílsky prezident Cardoso, Scolari však necúvol. Bol pevne rozhodnutý, že ďalšie "R" do svojho talónu ofenzívnych hráčov s menom, začínajúcim na toto písmeno, nepotrebuje. Romário zostal doma a my si už len môžeme domýšľať, ako by vyzerala hra Brazílie, ak by vedľa seba hrali Ronaldo, Rivaldo, Ronaldinho a Romário. Alebo, ako sa vraví, všetkého veľa skôr škodí...
Ináč, na Scolariho stranu sa v prípade Romária postavili astrológovia. "Hviezdy hovoria, že Scolari má pravdu. Navyše - jeho buldočia povaha a Romáriova nevypočítateľnosť neumožňujú obom mužom spolupracovať. Samotnou podstatou Škorpióna je totiž nejednať proti svojej povahe, Romário tak predstavuje mimoriadne negatívny element v mozaike Scolariho tímu. Verte mu však, tento muž je schopný priniesť Brazílii úspech," tvrdil Ivan Freitas, uznávaný brazílsky astrológ, ktorý veští i ministrom a pred MS z hviezd vyčítal, že Brazília získa piaty titul...
Výpady proti sebe bral Scolari pokojne. "Na kontry proti svojej osoby som zvyknutý. Užil som si ich viac ako dosť v brazílskej lige. Na niektorých štadiónoch je vám inteligencia úplne zbytočná, pri násilí a neskutočných emóciách vám nepomôže. Niekedy ste rád, že vyviaznete so zdravou kožou." Big Phil pritom pozabudol na to, že do brazílskej kulisy sám skvele zapadal. Na MS mali novinári v press centre k dispozícii televízor, na ktorom sa počas celého zápasu priestor venoval len gestám a reakciám trénerov. Tých snímali sdve kamery a snímali len kormidelníkov. Novinári sa bavili najmä na "klasikoch" typu Günes, Hiddink či Scolari.
A brazílski novinári svojich kolegov pohotovo informovali o jednom Scolariho kúsku, keď počas prenosu z jedného zo zápasov brazílskeho šampionátu ešte ako tréner Cruzeira vykrikoval na postranného rozhodcu: "Vonku si na teba počkám. Už teraz si mŕtvy muž."
Nakoniec, veľké problémy s rozhodcami mal Scolari už na Copa America. Po hádke s delegátom dostal trest a nasledujúci súboj svojich musel sledovať len z tribúny.
Teraz zažíva satisfakciu... Čo ďalej? "Na sedem dní zabudnem, že existuje futbalová lopta, potom uvidím. Ktovie, možno raz budem trénovať nejakú inú reprezentáciu," dodáva Scolari, ktorý už zahraničné skúsenosti má. Ako množstvo krajanov trénoval v Perzskom zálive, viedol saudskoarabský klub Al-Shabab, kuvajstský Al-Qadisiya, a v Japonsku, kde trénoval tím Jubilo Iwata.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
