osviežujúcej dažďovej polievačky sa po období sucha radujeme vari všetci a vždy poteší predovšetkým hubárov a záhradkárov. Starší ľudia dodnes po búrkach, ktorých môže byť v júli naozaj hojnosť, túžobne vyzerajú dúhu a s úľavou ďakujú Bohu, že jeho ohnivý kľukatý posol a celé to jasavé predstavenie bleskov sprevádzané strašidelným burácaním hromov neprinieslo väčšie nešťastie a pohromu. Je to tak správne, v pamäti ľudstva ostáva mementom potopa sveta a podvedomý strach aj z iných možných katastrof, napríklad z požiarov, spôsobených bleskmi.
Slovanské národy v zhode určujú za vinníka búrkových nešťastí a prívalov vody Perúna - obávanú bytosť, ktorá sa desivo prezentuje impozantnými bleskmi. Na našom vidieku, kde nazývajú blesky i perúnom, sa pred žiarivým posolstvom nemilosrdného nebeského božstva ľudia vždy radšej dobre ukryli čo najhlbšie v útrobách svojich domovov. Napriek tomu, ani v posledných rokoch niet, žiaľ, leta, počas ktorého by si blesky nevyžiadali aj obete na životoch a značné materiálne škody.
Človek, ako večne vynachádzavý tvor, oddávna hľadal spoľahlivú ochranu pred bleskmi - takou sú na dedinách dodnes niektoré stromy, ktoré vidiečania sadia pred svoje príbytky - traduje sa, že najspoľahlivejším je v tomto smere jaseň. Starkí vám v čase blížiacej sa búrky nezištne poradia i to, že ak by, nebodaj, udrel do vášho domu blesk, oheň treba hasiť radšej mliekom, tým si totiž možno Perúna udobriť.
Je zaujímavé, že v niektorých regiónoch Slovenska považujú zabitie človeka bleskom za šťastný skon, čo nepochybne súvisí so smrťou bez dlhotrvajúceho mučivého trápenia. Starí ľudia napríklad na Spiši dodnes hovorievajú, že človeka, ktorého zasiahol blesk, si k sebe povolal takouto cestou sám Boh. Dodávajú tiež, že Stvoriteľ sa niekedy nad obeťou zmiluje a pošle ju nazad - za predpokladu, že pozostalí zasiahnutého náležite zaopatria. To spočíva v metóde okamžitého zahrabania do zeme, ktorá blesk stiahne do seba a človek sa vráti do sveta živých. Obavy z bleskov sa prenášali i na drevo stromov, do ktorých Perún udrel - neodporúčalo sa brať ho domov a kúriť ním bolo mimoriadne nebezpečné. Naopak, takéto drevo vyhľadávali niektorí čarodejníci a povráva sa, že i tie gazdinky, ktorým kravky mimoriadne dobre dojili a mohli sa chváliť vynikajúcim maslom, podkladali pri mútení pod maselnicu triesky z bleskom navštíveného dreva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.