spomínannej doliny sa totiž nachádza.
Dĺžkou šesť kilometrov nepatrí Mlynická dolina medzi najrozmernejšie v Tatrách, má však veľmi pekne vyvinutý ľadovcový reliéf s klasickým kotlom v hornej časti, viacerými etážami, ktoré delia skalné stupne a peknými plesami. Na východe ju ohraničuje Satan, hrebeň Bášt a Patria, na severe uzatvára charakteristický Štrbský štít a na západe hrebeň Solísk.
Najvýraznejší skalný stupeň ozváštňuje obľúbený a pekný vodopád Skok na potoku Mlynica, ktorý vyteká z Plesa nad Skokom. Vyššie v doline ležia Nižné Kozie a Vyšné Kozie pleso, Okrúhle pleso (najvyššie v doline, 2 105 m) a najväčšie, Capie pleso. Aj v Mlynickej doline platí, že plesá zvyšujú atrakrívnosť beztak príťažlivého územia.
História Mlynickej doliny je spojená s pastierstvom, ktoré sa tu rozvíjalo po stáročia, až do konca 19. storočia. Okrem nich dolinu poznali aj poľovníci a po vzniku rekreačných objektov na Štrbskom Plese sa stala aj objektom pozornosti turistov. Prvý zimný turistický prechod dolinou, ktorý je doložený, absolvovali v roku 1906 E. Bauer, A. Martin a H. Schäffer pri premiérovom zimnom výstupe na Štrbský štít. S týmto štítom a Mlynickou dolinou je spojená aj tragická udalosť z konca sedemdesiatych rokov miunlého storočia. Pri záchrannej akcii tu havaroval vrtuľník a v jeho troskách zahynuli okrem pilotov aj viacerí členovia Horskej služby, medzi nimi aj známy horolezec Milan Kriššák. Nehodu vtedy prežil dodnes aktívny člen Tatranskej horskej služby, horolezec a skialpinista Ladislav Janiga, ktorý svoj pozoruhodný život opísal v nedávno vydanej knihe Návrat do hôr.
Mlynická dolina je od roku 1991 na ploche 704 hektárov Národnou prírodnou rezerváciou, kde sa chráni výborne vyvinutý ľadovcový reliéf a viacero veľmi vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Je súčasťou Tatranského národného parku.
Prístup: Mlynická dolina je sprístupnená žltou značkou, spolu so susednou Furkotskou dolinou tvoria značený okruh, pri ktorom sa zásadne používa na výstup Mlynická a na zostup Furkotská dolina! Náročná túra štartuje na Štrbskom Plese, od hotela Patria (1 347 m) vedie ku hotelu FIS, ďalej proti potoku Mlynica až ku vodopádu Skok (1 a 1/4 h), ktorý sa obchádza po ľavej strane cez slanú stenu pomocou reťazí. Nad prahom prechádza chodník okolo Plesa nad Skokom a ďalej stúpa až ku Capiemu plesu (2 075 m), od neho v strmom skalnom teréne pomocou reťazí do Bystrého sedla (2 314 m, 3 a 1/4 h). Zostup vedie do Furkotskej doliny okolo Vyšného- (2 157 m) a Nižného Wahlenbergovho plesa (2 053 m), v serpentínach prekonáva skalný prah a klesá k rázcestiu pod Furkotskou dolinou (5 a 1/4 h). Odtiaľ po modrej značke ku chate pod Soliskom (1 840 m, 5 a 1/2 h) a záverečný zostup po lyžiarskej zjazdovke na Štrbské Pleso (6 a 3/4 h).
Zaujímavosti okolia: Predné Solisko (2 093 m), Kriváň (2 495 m), Kôprovský štít (2 363 m), Rysy (2 500 m), Mengusovská dolina, Furkotská dolina, Hlinská dolina, Popradské pleso, Veľké Hincovo pleso, Žabie plesá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
