Dĺžkou šesť kilometrov nepatrí Mlynická dolina medzi najrozmernejšie v Tatrách, má však veľmi pekne vyvinutý ľadovcový reliéf s klasickým kotlom v hornej časti, viacerými etážami, ktoré delia skalné stupne a peknými plesami. Na východe ju ohraničuje Satan, hrebeň Bášt a Patria, na severe uzatvára charakteristický Štrbský štít a na západe hrebeň Solísk.
Najvýraznejší skalný stupeň ozváštňuje obľúbený a pekný vodopád Skok na potoku Mlynica, ktorý vyteká z Plesa nad Skokom. Vyššie v doline ležia Nižné Kozie a Vyšné Kozie pleso, Okrúhle pleso (najvyššie v doline, 2 105 m) a najväčšie, Capie pleso. Aj v Mlynickej doline platí, že plesá zvyšujú atrakrívnosť beztak príťažlivého územia.
História Mlynickej doliny je spojená s pastierstvom, ktoré sa tu rozvíjalo po stáročia, až do konca 19. storočia. Okrem nich dolinu poznali aj poľovníci a po vzniku rekreačných objektov na Štrbskom Plese sa stala aj objektom pozornosti turistov. Prvý zimný turistický prechod dolinou, ktorý je doložený, absolvovali v roku 1906 E. Bauer, A. Martin a H. Schäffer pri premiérovom zimnom výstupe na Štrbský štít. S týmto štítom a Mlynickou dolinou je spojená aj tragická udalosť z konca sedemdesiatych rokov miunlého storočia. Pri záchrannej akcii tu havaroval vrtuľník a v jeho troskách zahynuli okrem pilotov aj viacerí členovia Horskej služby, medzi nimi aj známy horolezec Milan Kriššák. Nehodu vtedy prežil dodnes aktívny člen Tatranskej horskej služby, horolezec a skialpinista Ladislav Janiga, ktorý svoj pozoruhodný život opísal v nedávno vydanej knihe Návrat do hôr.
Mlynická dolina je od roku 1991 na ploche 704 hektárov Národnou prírodnou rezerváciou, kde sa chráni výborne vyvinutý ľadovcový reliéf a viacero veľmi vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Je súčasťou Tatranského národného parku.
Prístup: Mlynická dolina je sprístupnená žltou značkou, spolu so susednou Furkotskou dolinou tvoria značený okruh, pri ktorom sa zásadne používa na výstup Mlynická a na zostup Furkotská dolina! Náročná túra štartuje na Štrbskom Plese, od hotela Patria (1 347 m) vedie ku hotelu FIS, ďalej proti potoku Mlynica až ku vodopádu Skok (1 a 1/4 h), ktorý sa obchádza po ľavej strane cez slanú stenu pomocou reťazí. Nad prahom prechádza chodník okolo Plesa nad Skokom a ďalej stúpa až ku Capiemu plesu (2 075 m), od neho v strmom skalnom teréne pomocou reťazí do Bystrého sedla (2 314 m, 3 a 1/4 h). Zostup vedie do Furkotskej doliny okolo Vyšného- (2 157 m) a Nižného Wahlenbergovho plesa (2 053 m), v serpentínach prekonáva skalný prah a klesá k rázcestiu pod Furkotskou dolinou (5 a 1/4 h). Odtiaľ po modrej značke ku chate pod Soliskom (1 840 m, 5 a 1/2 h) a záverečný zostup po lyžiarskej zjazdovke na Štrbské Pleso (6 a 3/4 h).
