prívod napätia pre motor rušňa. Možno teda konštatovať, že výber vhodného zberača tvorí základ spokojnosti modelára a podmienku nerušenej dopravy.
Vývoj zberačov je skutočne pestrý. Prvé pokusy sa robili pomocou valčeka kotúľajúceho sa po zbernej koľaji, ktorý takto zabezpečoval potrebný kontakt. Ale časté poruchy spôsobené neustálym vznikom znečistenia koľajníc, zmenili vývoj zberačov iným smerom. Nasledovalo obdobie, kedy sa vyrábali v tvare lyže šúchajúcej sa vedľa trate. Neskôr lyža dostala priečny zárez, ktorým sa zoškrabovala nečistota z koľajnice. Nevýhodou bolo rýchle opotrebovanie materiálu, vydratie zberača, iskrenie a rôzne poruchy pri napájaní motora neboli tiež žiadnou výnimkou. Zriedkavejšie sa používal i hríbovitý zberač, pritláčaný spružinou na koľajnice. Jednoduchšia bola situácia pri rušňoch napájaných prostredníctvom pantografu. Ich konštrukcia totiž zabezpečovala hlavne dobrý kontakt. Čistenie zberačov bolo samočinné, málo pozmenené konštrukcie sa používajú až dodnes. Pri normovanom dvojkoľajnicovom systéme sa ako zberač používajú samostatné vodivé kolieska rušňa. Podobný systém sa využíval i pri u nás veľmi rozšírených výrobkoch PIKO a ZEUKE, alebo novších ROCO. Jeho výhodou je vysoká spoľahlivosť a jednoduchosť konštrukcie. Je tiež veľmi dôležité, kde sa zberače umiestňujú - zásadne aspoň dva zberače na danú koľajnicu. Jazdou v oblúkoch a cez izolované miesta výhybiek a križovatiek by sa totiž mohlo stať, že by sa na chvíľu prerušil prívod napätia pre motor a rušeň by ostal stáť. Pri nainštalovaní minimálne dvoch zberačov je pravdepodobnosť prerušenia napätia oveľa menšia. S úspechom sa pre tento účel využívajú malé vodiace kolieska parných rušňov, kolieska tendrov (zásobníkov vody a uhlia) a členité podvozky motorových a dieselových rušňov.
Osobitnú pozornosť si zasluhujú pohyblivé a funkčné zberače rušňov elektrickej trakcie, ktoré bývajú zaujímavo mechanicky vyriešené. To je však ďalšia špecifická a rozsiahla téma.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
