najbližšej rodiny, priateľov a spolupracovníkov nechýbali ani viaceré známe tváre. Medzi politickými súputníkmi zosnulého sa postavou vynímal jeho bývalý stranícky šéf v HZDS Vladimír Mečiar, expredseda parlamentu Ivan Gašparovič, duo bývalých ministrov Július Tóth a Ján Mráz, poslanci NR SR, či mestské špičky hnutia v meste.
Exminister financií Július Tóth bol správou o jeho úmrtí zaskočený. "Každý človek, s ktorým ste v priateľskom vzťahu, vám chýba. To je ako keď máte postavený kvalitný múr. Vždy po takejto smutnej udalosti sa z neho odkrojí jedna tehla. A tak to pokračuje ďalej, až nezostane nič..."
Zrejme najznámejší košický podnikateľ Alexander Rezeš zomrel minulý týždeň v piatok vo veku nedožitých 54 rokov. Vo viedenskej nemocnici sa tesne pred smrťou podrobil trom náročným operáciám svojho ťažko chorého srdca. Do rakúskej metropoly ho previezli z nemocnice na Kramároch. V našom hlavnom meste bol hospitalizovaný v rámci diagnostiky a prípravy na chirurgický výkon po tom, čo začiatkom júna sa mu zhoršil stav na ceste do španielskeho Alicante a strávil niekoľko dní v nemocnici vo Verone.
Rodák z Oborína v okrese Michalovce mal posledných 15 rokov problémy so zväčšeným srdcom. Ako povedal jeho osobný lekár Juraj Vančík, A. Rezeš trpel na zriedkavú formu kardiomyopatie, mal enormne zväčšené srdce s obmedzenou činnosťou. Prvý raz zápasil o život v roku 1988, o osem rokov neskôr mu voperovali kardiostimulátor.
Už od rána sa pred krematóriom zhromažďovali autá s evidenčnými číslami z celého Slovenska, aby sa ich majitelia mohli naposledy rozlúčiť s A. Rezešom. S dvoma barlami dorazil aj spevák Elánu Jožo Ráž, ktorý nám povedal, že na svojom kamarátovi oceňoval najmä jeho zmysel pre humor. Medzi obrovským množstvom smútočných vencov bol aj jeden s venovaním od prezidenta republiky Rudolfa Schustera, ktorý odovzdal poverený vedúci prezidentskej kancelárie Jozef Širotňák. Rodine prišli zakondolovať aj popredný kardiochirurg Viliam Fischer, rektori a prorektori košických VŠ, herec Michal Gučík, futbalisti V. Zvara, J. Kožlej, M. Sovič, tréneri 1. FC Košice J. Kozák a J. Zachar, viacero bývalých top-manažérov z VSŽ a množstvo ďalších osobností z radov športovcov, podnikateľov a verejne známych ľudí.
Smútočný obrad sa bez oficiálnej prítomnosti médií začal krátko po jedenástej hodine. Na úvod zaznela v slovenskom a maďarskom jazyku smútočná kázeň kňaza Reformovanej kresťanskej cirkvi, ktorú neskôr doplnila jedna maďarská ľudová pieseň. Sála bola stoličkami rozdelená na dve polovice, v pravej časti sedeli v prvom rade všetci rodinní príslušníci A. Rezeša, jeho mama, manželka, syn Július a dcéra Eva so svojimi polovičkami. Ich slzy žiaľu počas obradu povedali zrejme všetko. Ľavá strana patrila zväčša politikom, pričom dve miesta v prvom rade pripadli V. Mečiarovi a Z. Trebuľovi. Najviac naplnené však boli miesta na státie, kde sa tiesnilo niekoľko stoviek ľudí. Práve košický primátor Z. Trebuľa ako jediný prehovoril na smútočnom obrade.
Pohľad každého prítomného okamžite pri vstupe do sály zaujalo vľavo položené obrovské srdce z kvetov, ktoré svojmu manželovi venovala Eva Rezešová. Len o čosi menšie boli po oboch stranách aj kvetinové srdcia od detí Júliusa a Evy.
Smútočné vence a kytice od ostatných účastníkov obradu zabrali takmer celú voľnú časť sály. Portrét zadumaného A. Rezeša visel nad jeho rakvou, vpravo od nej sa vynímal znak futbalistov 1. FC Košice vytvorený z kvetinovej mozaiky. Súčasní šéfovia klubu doniesli na poslednú rozlúčku so svojím zakladateľom aj oranžovo-čierny dres tigrov s číslom 1. Ten bol vyvesený tesne vedľa znaku klubu a ako čestná stráž nad ním bdeli futbalové nádeje tigrov.
Po vyše hodinovom prijímaní kondolencií sa členovia rodiny spolu s ďalšími asi 300 hosťami zúčastnili na kare v hoteli Slovan. A. Rezeša potom pochovali v najužšom rodinnom kruhu na košickom cintoríne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
