hlasov za nedôveru premiérovi a tým aj celej vláde je mizerný výsledok. Symbolizuje nielen márnosť tohto gesta, ale celého opozičného bytia v tomto volebnom období...
Úbohé skóre je akoby aj záverečným vysvedčením efektivity politiky najsilnejšieho poslaneckého klubu. Špekulácie, že čo by bolo, keby prešlo tajné hlasovanie, sú jalové rovnako, ako bol štvorročný výkon opozície v parlamente. Vrcholné číslo, na ktoré sa zmohli šestnásťkrát za volebné obdobie, bolo nazbierať 30 podpisov na mimoriadnu schôdzu a vystrojiť cirkus.
Hoci iniciátori deklarovali ako príčinu vlakový tender, v zdôvodnení návrhu i vystúpeniach rečníkov sa objavili všetky "veľkopolitické" balasty, ktorými HZDS neprestajne operuje (a ohlupuje): Nárast korupcie, nezamestnanosť, deficit verejných financií, atď. Niežeby to všetko neboli oblasti, z ktorých sa majú premiér a vláda zodpovedať; ide len o to, že proces vyvodzovania zodpovednosti už naplno beží. Sú vyhlásené voľby.
Zaradením týchto tematických makrocelkov do svojich vystúpení HZDS kamuflovalo to, že štyridsaťhlavý poslanecký klub nie je schopný hlbokej analýzy špecifického problému, akým je vlakový tender. Napr. v príspevku klubového rečníka Jasovského neodznela jediná informácia, jediná myšlienka, ktorá by už nebola stokrát v médiách. Je to síce iba indícia, vychádza však z priebehu predchádzajúcich odvolávaní; či to bol Šimko, Mikloš, Csáky, ktokoľvek, v rozprave napokon vždy uleteli kamsi na druhý koniec sveta.
Prehra HZDS neznamená víťazstvo Dzurindu. Práve naopak; stredajšie popolnočné hlasovanie je aj jeho prehrou. Morálnou, ale o to ťažšou. Postarali sa o ňu dvaja najbližší koaliční partneri, KDH a SMK, keď relevantná väčšina ich klubov (z prítomných), vrátane predsedov Hrušovského a Bugára, sa hlasovania zdržala.
O politickej čistote takéhoto gesta je možné viesť spor. Premiéra totiž ťažko oddeliť od vlády a tým aj koalície, takže nejednoznačno-zdržanlivý postoj je v prípade KDH a SMK dosť zmätočný. Evokuje hneď otázky o ich miere zodpovednosti a napríklad o tom, prečo aktívnejšie nevystupujú v kauze tendra. Predsa podozrenie z 800 miliónového "prehliadnutia" v prospech nevýhodnejšej ponuky, podozrenie zo straníckej provízie a pod. je taká sila, ktorá otriasa dôveryhodnosťou celého zoskupenia. Nedá sa ubrániť pocitu, že pre KDH i SMK prišlo toto hlasovanie vhod na dištancovanie sa od premiérovho krídla koalície.
O to zvučnejšie ale zaucho KDH a SMK premiérovi rezonuje. Zdržanie sa v takomto hlasovaní je možné vykladať len ako výraz zásadných výhrad voči osobe, o ktorej sa hlasuje. Stopercentne v tom nebol iba tender; Dzurinda dostal od KDH i SMK signál, čo si myslia o jeho štvorročnom výkone. A ten má svoj ozrutný význam i smerom dopredu; Dzurindovi bolo dané verejne na vedomie, že nemôže ani snívať (ak sa iba nezrodí nejaký ohromujúci volebný výsledok SDKÚ) o prípadnej podpore týchto dvoch strán pre svoje prípadné ambície zotrvať vo funkcii. Pokiaľ u KDH je to viac-menej dlhodobo očakávané, osem zdržaní sa poslancov SMK je drastickým vytriezvením - aj táto strana premiéra odpísala. Také čosi sa veľmi nečakalo; pre SMK je (a musí byť) SDKÚ strategickým partnerom číslo 1. Akoby chceli naznačiť, že len s iným predsedom...
Dzurindove odľahčené komentáre po hlasovaní svedčia buď o tom, že stratil politický cit, alebo sa už zmieril s tým, že poseptembrovým premiérom vlády nebude, alebo je mu už všetko jedno. Totiž spôsob, akým Dzurinda odráža nájazdy a bráni svoje pozície, je mimoriadne nešťastný. Nemôže byť presvedčivé, ak z populizmu obviňuje všetkých naokolo ten, kto sám populizmom hýri. Aj v priebehu a po procedúre svojho odvolávania premiér preukázal, že mu chýba sebareflexia a pokora, schopnosť uznať vlastný omyl. Keby napr. priznal, že angažmán jeho brata vo vlakovej komisii bola veľká chyba, resp. vlastná nedbanlivosť Dzurindu, že nebol informovaný. Málokto by síce uveril, že naozaj o ničom nevedel, ale aspoň by komunikoval s verejnosťou čelom. Ale on nič - proste o tom nevedel a brat nemôže za to, že je brat. No koho chce s toľkou aroganciou presviedčať?
Na beh predvolebnej kampane toto odvolávanie premiéra a vlády žiadny zásadný vplyv mať nebude. Kauza zostane v povedomí asi tak dlho, ako dnešné vydanie novín; v pondelok už bude hlavnou témou volebná súpiska HZDS. Koľkí si dnes pamätajú, že vládu odvolávalo HZDS aj koncom marca? Je srandovné alebo tragické, že taký výnimočný akt, akým je v zabehaných demokraciách odvolávanie premiéra, sa na Slovensku takto zbanalizoval?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
