svojim vtedajším rakúskym kolegom Aloisom Mockom symbolicky prestrihol železnú oponu pri meste Hegyesalom. Tento obrázok vošiel do histórie ako symbol otvorenia sa východných krajín slobode. S jeho menom sa spája otvorenie maďarsko
Gyula Horn sa narodil sa 5. júla 1932 v budapeštianskej robotníckej štvrti Angyalföld. Strednú školu s maturitou ukončil popri zamestnaní. Keď vládu v Maďarsku prebrali po skončení druhej svetovej vojny komunisti, Horna vyslali na štúdiá do bývalého Sovietskeho zväzu. Na Finančnom a ekonomickom inštitúte v juhoruskom meste Rostov na Done študoval v rokoch 1950-1954. Po návrate do vlasti vstúpil do komunistickej strany a pokračoval v štúdiu na Akadémii politických vied v Budapešti.
Za vlády Jánosa Kádára spravil mladý Horn kariéru na ministerstve zahraničných vecí. V roku 1988 ho ako prvého politika z krajín bývalej Varšavskej zmluvy pozvali na zasadanie NATO. Bol jedným zo zakladateľov Maďarskej socialistickej strany, ktorej predsedom sa stal v máji 1990. V rokoch 1990-93 pôsobil ako predseda zahraničného výboru parlamentu. V rokoch 1994-98 vykonával funkciu predsedu vlády Maďarskej republiky.
Gyula Horn je nositeľom viacerých vyznamenaní ako napríklad Medzinárodná cena Karola Veľkého za rok 1990, Cena Andreja Sacharova či medaila Hamburskej obchodnej komory. Napísal tri knihy o vzťahoch medzi Východom a Západom, o bezpečnosti a spolupráci v Európe a o rozvoji medzinárodných vzťahov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
