staroslovienskym menom. "Pôvodne som sa mal volať Ivan po ruskom vojakovi, ktorého počas II. svetovej vojny zachránila moja stará mama v zemiačnisku. Ale keďže som sa narodil 12. februára presne ako môj otec, tak som dostal meno po otcovi."

"Februárovy" 51-ročný Cyril je typickym predstaviteľom svojho znamenia Vodnár. Kto ho pozná, vie, že je vždy veselý, optimistický, priateľský a spoločenský. Ako sám vraví je typom "keď skočíš do mláky, skočím za tebou". Preto sú jeho koníčky späté najmä s dobrou partiou a prírodou. "Mám rád šport. Aktívne sa venujem volejbalu, tenisu, turistike a samozrejme plávaniu. S prírodou sú späté i naše rodinné dovolenky. Pri mori sme boli len asi dva-trikrát, ale nelákalo ma to. Radšej chodíme na Liptov do môjho rodného kraja (je rodákom z Liptovského Mikuláša pozn. red.). Nezabudnem nikdy ani na Demänovskú jaskyňu a nepoznám väčší relax, ako keď si s priateľmi a rodinou sadneme k ohníku, opečieme klobásky a zaspievame. Od mladosti som zbožňoval hudbu Olympicu a Beatles a dodnes ich skladby hrávam na gitare práve na takýchto posedeniach. Som vyslovene súdržný rodinný typ. Všetky sviatky oslavujeme v kruhu rodiny aj s mojimi dvoma bratmi."

Apropo, rodina. C. Betuš má so svojou manželkou Alenou, rodáčkou z Liberca, dve už dospelé dcéry - Dvadsaťtriročnú Janku, študujúcu na Filozofickej fakulte v Prešove a 17-ročnú Danielku, ktorá sa pripravuje na dráhu vizážistky. Do ich rodiny neodmysliteľne patrí aj šesťročný boxer Piďo. "Je to najlepší pes na svete." Aj keď je ich miláčikom, nespáva s nimi v posteli. "Lebo to nemám rád, ale často si so mnou doma poleží na gauči."

Domáce "ležanie" sa v rodine Betušovcov neodmysliteľne spája s knihou. "Náš byt, to je jedna veľká knižnica. Čítame všetci a všetko. Mňa priťahujú najmä knihy katastrofické, keďže som 15 rokov robil v Civilnej obrane." Práve z CO sa plynule dostal do samosprávy. "Dostal som ponuku kandidovať za poslanca a pretože som rád medzi ľuďmi a rád s nimi pracujem, prijal som ju. V samospráve som už tri a pol roka."

Betušovci si nepotrpia na materiálne statky, ich zmysel života je v niečom inom a možno i preto sú spokojní a šťastní. Bývajú v bytovke a čo je skoro neuveriteľné, starosta Ťahanoviec nevlastní žiadne auto. "Nikdy som auto nemal, nechcem ho mať a ani po ňom netúžim. Nemám ani vodičák. Vždy sme využívali, aj využívame služby MHD a na väčšie vzdialenosti sa dopravujem autobusom a vlakom."

C. Betuš pred nami nezatajil ani svoje gurmánske chúťky. "Zjem doslova všetko. Jedinou výnimkou sú mliečne polievky, lebo sa na nich robí kožka. Uvariť viem jedine bryndzové halušky, ale tie robím najlpešie na svete," priznal so všetkou skromnosťou.

K jeho obľúbeným nápojom patria sladké chladené malinovky. "Ale mám tiež veľmi rád studenú Plzeň a nepohrdnem ani dobrou bošáckou slivovicou."

Napriek nespornému optimizmu a chuti do života sú veci, ktoré výsostne neznáša. "Jednoznačne nenávidím nakupovanie a státie v šóroch. Keď mám ísť na blšák alebo do hypermarketov, je to moja smrť," priznal sa na záver.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.