Slovensku, sa včera skončil 7. ročník tradičného splavovania zemplínskych riek, nazvaný Návraty. Tento rok sa ho zúčastnilo asi 130 účastníkov na štyridsiatich lodiach. Najmladší mal len päť rokov, najstarší viac ako päťdesiat.
"Návraty sú čosi ako choroba v dobrom slova zmysle. Ak sa ich raz zúčastníte, po roku vás to opäť ťahá na vodu. Môžete si dať dvoj-, troj-, ba aj päťročnú prestávku, ale vždy cítite potrebu si ich zopakovať. Z tohto aspektu je ich názov naozaj šitý na mieru," skonštatoval na margo tohtoročného splavovania zemplínskych riek Pavol Hajduk, predseda občianskeho združenia Návraty, ktoré bolo hlavným organizátorom podujatia. Tento rok sa štartovalo zo štyroch rôznych bodov Vranova nad Topľou, Senného, Pinkoviec a michalovského Verbovčíka. Prvú noc účastníci rozbalili stanový tábor na hati EVO Vojany, sobota sa zase niesla v znamení spájania vetiev a spoločnej plavby po Bodrogu k obci Zemplín.
"Je to tradičné miesto, kde sa všetci stretávame. Obec Zemplín totiž predstavuje niekdajšie srdce regiónu rovnakého názvu, kde sa dodnes zachoval pôvodný, teraz už zrekonštruovaný župný dom. Naviac, ide o národnostne zmiešané územie, kde žije vysoké percento obyvateľov maďarskej národnosti. Aj oni sa s nami plavia a všetko je v pohode. Je to dôkaz, že podujatie spĺňa svoj cieľ, ktorým je spájanie ľudí rôznych politických názorov, národností a náboženskej príslušnosti," vyjadril sa jeden z veteránov Návratov, Fero Džuppa.
"Žiaľ, prednášku o zemplínskych riekach a histórii regiónu, ktorú si účastníci Návratov vždy vypočuli práve v župnom dome, sme tento rok museli vynechať kvôli zdravotným problémom lektora Mikuláša Jágera," dodal ďalší "DKP" Návratov, Laco Jakubkovič. Večera s tradičným menu zemplínskymi "holúbkami", ktoré podávala starostka obce Mária Tuchyňová osobne, sa našťastie, konala. "Po namáhavej plavbe v tropickej horúčave sme sa na ne viac než tešili," dodal Laco.
Podľa neho boli tohtoročné Návraty mimoriadne náročné práve kvôli vysokým teplotám. Najideálnejšie na plavbu je údajne počasie pod mrakom s teplotou okolo dvadsať stupňov. "Alkohol na vode tento rok neprichádzal do úvahy. Kto si náhodou vypil, šiel sám proti sebe, lebo potom nevládal veslovať. Aj ja som mal len minerálku," dodal Laco, ukazujúc mi fľašu, z ktorej naozaj nebolo cítiť "grády". Priznal sa, že tento rok si na uľahčenie splavovania pribalil motor, čo ostatní "návraťáci" nešli prežiť, ale ako "starý pes" mal vraj na to po ôsmich rokoch právo.
Mal recht, spolu s Ferom bol totiž jedným zo štyroch zanietencov, ktorí v roku 1995 absolvovali nultý ročník Návratov, ktorý končil v Zemplíne a pri vtedajšom "skúmaní terénu" si zlomil rebrá. Prvého ročníka sa zúčastnilo asi tridsať ľudí a organizátorom sa stala michalovská OR SNS. Na druhom vznikla myšlienka prekročiť pri splavovaní južnú hranicu. V ďalších dvoch rokoch neustále pribúdal počet účastníkov i plavidiel a zvyšoval sa aj počet štartovacích miest. Začiatkom roka 2000 vzniklo občianske združenie Návraty, ktoré v roli hlavného organizátora splavovania vystriedalo zemplínske OR SNS. Jubilejný 5. ročník končil v maďarskom Sárospataku. "Kvôli nedostatku financií a problémom s colnými úradmi sme od toho upustili a už vlani podujatie opäť končilo v Klíne nad Bodrogom," uzavrel bilanciu Návratov Pavol Hajduk.
"Rovina apolitického stretnutia ľudí rôznych názorov a náboženskej konfesie a skvelá atmosféra sú na Návratoch stále rovnaké. Napriek tomu sú stále iné. Nielen novými tvárami, ktoré si naň rok čo rok nájdu cestu, ale aj rôznymi novinkami. Tento rok napríklad pribudla gréckokatolícka omša pri pozostatkoch hradiska v Zemplíne. Najväčším darom Návratom bolo to, že bola v slovenčine, čo v týchto honoch nikto ani nepamätá," povedal Pavol Hajduk. Laco na margo tohtoročných noviniek pridal, že tento rok vraj Návraty poctilo mimoriadne veľa príslušníčok nežnejšieho pohlavia. Na rozdiel od Pavla , ktorý tento neprehliadnuteľný detail nevedel vysvetliť, Laco mal k nemu svoj komentár: "Na Návraty chodia len samí správni chlapi a je z čoho vyberať. Už aj ženy to pochopili. "
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
