tejto záležitosti nič nedialo, dokonca podpichla volených zástupcov mesta, či nenaleteli príliš optimistickým podnikateľom. Reakcia bola jednoznačná - mesto do tohto projektu nič neinvestuje, nevytvára s podnikateľmi spoločnosť s účasťou mesta a neposkytuje ani žiadne pozemky. Tie už dávnejšie MŠM, s. r. o. so sídlom vo Vranove nad Topľou pre budúcu paroplynovú elektráreň vo Svidníku kúpila.
Predsa sa len poslanci mestského zastupiteľstva (MsZ) vo Svidníku touto záležitosťou ešte raz zaoberali na svojom poslednom zasadnutí minulého týždňa. Veci sa totiž pohli dopredu. Zástupcovia vranovskej firmy prišli s informáciou, že zohnali finančné zabezpečenie výstavby paroplynovej elektrárne. Nebude to lacná záležitosť.
Podľa konateľa spoločnosti MŠM Dušana Marčišina od jednej americkej banky získali zdroje vo výške 44 miliónov dolárov. Debata okolo paroplynovej elektrárne na MsZ bola rozsiahla a z nej sa dalo vidieť, že poslancov táto problematika zaujíma. Vedenie MŠM totiž plánuje nielen výrobu elektrickej energie, ale ponúka odpadové teplo pre vykurovanie bytových domov vo Svidníku. Podľa ich prepočtov cena jedného gigajoulu tepla by mohla byť o 40 percent lacnejšia ako doterajšia.
Ďalším dôvodom na analýzu tejto problematiky bola skutočnosť, že mesto prostredníctvom správcovskej organizácie Službyt už dva roky pre prísľub výstavby paroplynovej elektrárne neinvestovalo do rozvoja svojho tepelného hospodárstva, ale vykonávalo len jeho údržbu a nutné opravy.
"Na papieri máme, že s výstavbou paroplynovej elektrárne vo Svidníku by sme mali začať koncom septembra, ale verím, že to bude skôr. Mám "obavy", že to bude už na budúci mesiac. Zmluvu o čerpaní finančných prostriedkov máme ísť podpísať 16. júla a uvidíme, aký tam bude uvedený dátum. Podpíšeme ju v Maďarsku, kde má americká banka pobočku, pretože je problém s vycestovaním do USA," povedal nám D. Marčišin. Samotná výstavba paroplynovej elektrárne vo Svidníku by mala trvať dva roky.
Michal Husár, riaditeľ Službytu, s. r. o. Svidník, ktorý spravuje tepelné hospodárstvo mesta, však myšlienke výstavby paroplynovej elektrárne v tomto meste neverí, čo vyslovil aj na zasadnutí MsZ: "Pred časom sme u nás mali jedného pracovníka Výskumného energetického ústavu z Bratislavy a ten sa o návrhu výstavby paroplynovej elektrárne vo Svidníku vyjadril ako o hlúposti. Ja to tiež tak beriem. Táto elektráreň má rozpočtový náklad 48 miliónov dolárov. Podobná v Bratislave má okolo 100 miliónov euro, čo je jedna k jednej. Ale tam sú akcionármi Slovenský plynárenský priemysel, Západoslovenská energetika, Slovenské elektrárne, Fond národného majetku a majú problémy. Vo Svidníku také niečo nemôže vyjsť. Už Košice by mali väčšiu šancu, ale nie Svidník."
Styčným bodom, ktorý sa môže stať aj trecou plochou, je dodávka tepla pre domácnosti a organizácie vo Svidníku. Doteraz ho vyrába a dodáva Službyt. M. Husár príliš lacnú cenu tepla nevidí reálne: "To by každý za takúto cenu musel chodiť nakupovať teplo s taškou." Jeho cenu totiž vždy predraží vybudovanie teplovodných rozvodov. Podľa M. Husára sto metrov výstavby predizolovaných rozvodov vyjde na necelý milión korún.
MŠM však má záujem využiť existujúce rozvody tepla, ktoré spravuje Službyt. Konateľ MŠM D. Marčišin nevidí problém v možnosti dohodnúť sa s jeho vedením: "To už je vec nás a Službytu, aby sme sa dali dokopy. So Službytom nemáme nijaké problémy. Vieme sa dohodnúť." Možnosť dohody pripúšťa aj riaditeľ Službytu M. Husár: "Ak dodajú teplo len do kotolní a budeme nakupovať nie plyn, ale horúcu vodu a keď tá bude len o 20 či 10 korún na gigajoule lacnejšia ako plyn, tak automaticky na to pristúpime."
Svidnícki poslanci súčasný stav prípravy projektu výstavby paroplynovej elektrárne v meste vzali na vedomie. Jej výstavba však predstavuje dlhodobý proces, preto rozhodli o súbežnom investovaní do rozvoja tepelného hospodárstva mesta prostredníctvom Službytu. Ten sa chystá rekonštruovať kogeneračnú jednotku na jednej kotolni a vymeniť teplovodné kanály. Celkový náklad predstavuje okolo šesť miliónov korún. Mesto prostredníctvom Službytu požiadalo o pridelenie štátnej dotácie na túto akciu a o poskytnutie úveru bankou. "Keď začneme s prácami začiatkom septembra, vieme to skončiť do konca roka," vyjadril sa M. Husár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
