sedemnástich rokoch nahral svoje prvé piesne a v roku 2000 svoje prvé CD Robo Papp. V máji tohto roku mu vyšiel druhý album pod názvom Hlava dole.
Zazreli sme ho ako si vykračoval po chodníku s pokojným výrazom v tvári, ktorý vôbec nevytváral dojem dvojnásobného objavu roka Slovenska. A zrazu zmizol. Našťastie, problém s jeho hľadaním nám pomohol vyriešiť Robov bubeník, ktorý nás k nemu zaviedol v domienke, že sme jeho fanynky. Robo sedel na tribúne so svojou kapelkou a príjemne sa na nás usmial. Čiže milé dámy, ak by ste ho chceli vidieť zblízka, myslíme si, že by vás prijal s radosťou.
Je veľmi príjemný, sláva s ním zatiaľ nemáva. Napriek tomu, že ho čakalo jedno z mnohých vystúpení, kde sa k slovu pýtali aj dažďové kvapky, vyžaroval pozitívnou, energiou.
Myslíte si, že sláva a peniaze, bez ohľadu na vôľu postihnutého, ho zbavujú prirodzenosti a úprimnosti?
"Sú ľudia, ktorých to zmení a sú ľudia, ktorých to nezmení. A je potrebné rozlišovať slávu a peniaze. Po prvé sláva na Slovensku je taká, že ak prejdeme za hranice, tak to všetko padne. To si treba uvedomiť. A po druhé sú ľudia, ktorí nie sú slávni a sú strašne bohatí. Ja takých ľudí poznám, sú úplne normálni, neskazení."
A ty patríš medzi...
"Tak, to neviem posúdiť. Ja sa na peniaze až tak neviažem."
Vravíte si pred koncertom nejaké šamanské zaklínadlo?
(smiech)"Hm... tak to si ma teraz zaskočila. My máme svoje rituály, s kapelkou si pred koncertom vždy sadneme na verejnosť. Väčšina spevákov sa pred takýmito akciami zavrie do šatne, no my si sadneme medzi ľudí a zabávame sa."
Podviedli ste niekedy v niečom samého seba?
"Ja si myslím, že nie. Pretože som ešte nemal tú možnosť. Povedal som si, že budem robiť muziku a darí sa mi. Podviedol by som sa, keby som začal robiť niečo iné."
Ako si začínal?
"V 17-tich rokoch som do vydavateľstiev posielal svoje demo. Zistil som však, že tak sa to nerobí. Keď som ich obehal osobne, začali sa o mňa biť."
Ak by si mal porovnať sám seba predtým ako si bol muzikantom a teraz. Zmenil si sa?
"Zmenil, no nebude to muzikou, ale preto, že už počas štúdia na strednej škole som nahrával prvý album. Po maturách som sa zo Šale hneď odsťahoval do Bratislavy a začal sa starať sám o seba. Bola to taká prirodzená zmena. No fakt, že pracujem s hudbou ma, myslím, nezmenil."
A na čo myslíte po vystúpení, či už úspešnom, alebo neúspešnom.
"To vždy záleží od toho, či je to vystúpenie úspešné, alebo nie."
Aké je tvoje obľúbené jedlo?
"Ja som hrozný žrút. Je mi absolútne jedno čo zjem. V lete mám chuť na ľahšie jedlá, dnes napríklad som mal na obed tofu. Ale jem všetko od klobás cez šaláty, syry. Ale viem čo mám najradšej paradajky s moccarellou a olivovým olejom."
Proti komu, alebo čomu ste psychicky bezmocní a voči komu, alebo čomu ste psychická žula?
"Ja som absolútne psychicky bezmocný voči ženám. Mám na ne slabosť, som ten typ človeka, ktorý pre ženu spraví všetko. A som psychicky odolný voči ľuďom, ktorí mi neprajú a chcú mi zle."
Autor: Ivana Cimová & Mera KAROĽOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
