Vladimír Mečiar sa predviedol ako plnokrvný autokrat, šliapajúci po štandardných demokratických postupoch. A celé HZDS sa ukázalo ako duté a zbabelé prostredie, ktoré sa nedokáže vzpriečiť evidentnej nespravodlivosti a neprávu. O tom sú tie obavy: Bolo by tragické, keby sa systém, na ktorom funguje HZDS, mal po voľbách preniesť aj do riadenia štátu.
Ak tzv. nominačný snem nedostane možnosť hlasovať o pozmeňovacích návrhoch delegátov, tak to nie je nominačný snem, ale fraška. To utrafil Gašparovič presne - samotným zmyslom inštitúcie "nominačného snemu" je navrhovať alternatívne mená, resp. hlasom delegátov meniť poradie na predkladanej kandidátke, ktorá je IBA NÁVRHOM, kým nie je práve snemom odhlasovaná. Toto je absolútny základ, na ktorom by mala fungovať demokratická strana - priamy a slobodný výber kandidátov členmi do zastupiteľských orgánov.
V HZDS takého základu niet. Ani nikdy nebolo, preto hovoríme už jedenásť rokov o strane jedného muža. Preto hovoríme aj o vodcovskom princípe; Mečiar pretlačil svoj menoslov pod nevyslovenou hrozbou, že ak nebude po jeho, nemusí byť na kandidátke on. Pokiaľ budú pre väčšinu HZDS drahšie preferencie, ktoré nesie charizmatický vodca, než princípy a dohodnuté pravidlá hry, dovtedy zostane HZDS vnútorne zdevastované a navonok samo hrozbou pre demokratický vývoj štátu. (Tým nie je povedané, že iné strany sú z tohto hľadiska úplne v poriadku.)
Hoci už predchádzajúce nominačné snemy priniesli mnohé "prekvapenia", taký plošný odstrel celebrít, ako v sobotu v Nitre, história hnutia nepamätá. Potvrdzuje sa, že čím je Mečiar starší, tým je nevypočítateľnejší a zákernejší. A tým menej logiky je možné vystopovať v jeho rozhodnutiach. Pozoruhodné, ale nie prekvapivé napríklad je, že v tejto personalistike nevidieť žiadny systém; na otázku, že prečo Cuper áno, ale Gašparovič nie, neexistuje rozumná odpoveď. Teda odpoveď regulárna a politicky obhájiteľná; teda ak Mečiarovi neuveríme, že Gašparovič je "bruselský agent", ako ho v afekte otituloval, keď kričal na celé plénum.
Môžeme sa takto pýtať ďalej; prečo Karlín, Pavelka, Šťastný, teda poslanecká vata, luft bez chuti a zápachu, áno? A prečo nie Brňák, Keltošová či Aibeková, poslanci neskonale výraznejši, ktorí boli profiloví v klube HZDS a patrili k lepšej akosti aj v rámci celej NR SR? Je veru nenormálna strana, ktorá si dobrovoľne vyškrtá z prvej línie najmarkantnejšie tváre. Mečiarova replika, že klub mal vekový priemer 62 rokov (nezdá sa, treba prepočítať), je nedostatočná, ak sa prizrieme, kto všetko čistku prežil.
Navyše, Keltošová a niektorí ďalší boli personálnymi nositeľmi transformačnej legendy, ktorá vznikla na sneme v Trnave. Teda fikcie o premene HZDS na štandardnú, ľudovú stranu. Pri pozornejšom pohľade na nitriansku súpisku však necítiť, že by sa toto kritérium zvlášť uplatnilo. Úderom legende o transformácii je aj hromadné namilosťvzatie ľudí, ktorí symbolizujú privatizačnú éru HZDS; mená Veteška, Soboňa, a najmä Milan Rehák (bývalý šéf VV FNM, 17.pozícia) naznačujú, že aj tie "omyly minulosti", ktoré Mečiar so škrípajúcimi zubami pripúšťal, sú premlčané. Chýba už len Poór a Macuška...
Jednu priečku pred Rehákom je Krajči, ktorý má na krku čerstvý návrh na stíhanie za trestný čin úplatkárstva. Nikto netvrdí, že je vinný a bude odsúdený. Je ale vecou základnej súdnosti a sebazáchovných pudov každej strany, že trestne stíhaní (najmä za tento typ deliktu) sa na kandidátky nedávajú. To by sme však od HZDS príliš veľa chceli. Pochybnosti, že či sa HZDS predsa len nezmenilo a či sa predsa len neoddá pristupovať k nemu s väčším porozumením a dôverou, rozbíja hnutie svojpomocne a systematicky. To ukázala Nitra. Mečiarove litánie o "bruselskom agentovi", či "zrade Angličanov v r.38" ukázali, prečo Západ HZDS napriek sladkým rečiam stále neverí.
Posledné, čo sa žiada k nitrianskemu "play off" prišpendliť, sú kondolenčné prejavy tým, ktorým bolo ublížené. Gašparovič, Keltošová, Brňák sú personálnym výkvetom HZDS a do NR SR, pri stave vnútrohnuťovej konkurencie, bezpochyby patria. Svoj dnešný osud si však predplatili dávno sami, keď motivovaní a vedení rovnakými pohnútkami, ako tento "nominačný snem", sa podobným exekúciám (a horším - viď Gaulieder) v minulosti nečinne prizerali. Respektíve ich dokonca riadili (Keltošová - "noc dlhých nožov", Gašparovič - Gaulieder). Hovoriť o fraške či manipulácii je teda možné, ale bez morálneho nároku na čo len kvapku sústrasti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
