"schusterovsky". Slovenský prezident mu podobne ako predchádzajúcim vzácnym hosťom - švédskom kráľovi, gréckom prezidentovi a monackom princovi pripravil svoj tradičný šouprogram pozostávajúci z kutia rýľu v Medzeve, návštevy rodinného múzea, prijatia u košického primátora a prechádzky po Hlavnej ulici v Košiciach.
Gubernátorovi sa takáto pracovná sobota celkom páčila, navyše domov si odniesol aj kopu darčekov. Hoci rýľ, ktorý si ukul v Medzeve, zostal pre istotu na Slovensku, svoju záhradku v Sankt Peterburgu bude okopávať už skôr vykovaným dielom z produkcie kováčskeho cechmajstra Viliama Pačaya.
Keďže hodnotiaca komisia našla po Jakovlevovom výkone "na trojku" niekoľko chýb, musel sa z nich ruský tovariš(č) vykúpiť fľašou spišskej borovičky, dvoma tokajskými a sudovým pivom. Gubernátor chcel dokonca kováčom zlepšiť aj ich finančnú situáciu a začal z vrecka vyťahovať zväzky 50 a 100 rubľových bankoviek, čo však tí zdvorilo odmietli. Rus sa však nedal a tvrdil, že tu nejde o úplatok, lebo "u nás je taký zvyk - kde tečie ostré, tam sú aj peniaze". Napokon bilaterálny problém musel urovnať až hlavný svedok tovarišskej skúšky Rudolf Schuster, ktorý riekol: "Musí zaplatiť kopejkovou mincou!" Tak sa aj stalo, gubernátor následne ochutnal tradičné špeciality medzevských hámorníkov a už sa ponáhľal obzrieť si rodný dom slovenského prezidenta. Navštívil aj kinematografické múzeum, po ktorom nasledoval záhradný piknik u Schusterovcov.
Z Medzeva sa obaja presunuli do Čermeľa, kde prezident urobil ruskej návšteve exkurziu po svojom košickom dome, pričom v teplom počasí ju ponúkol aj zmrzlinou. Hoci na tretiu hodinu popoludní bolo pôvodne naplánované prijatie u košického primátora Z. Trebuľu v priestoroch starej radnice na Hlavnej, V. Jakovlev ešte vtedy s prezidentom utužovali vzájomnú družbu. Smutný primátor sa tak musel bezcieľne prechádzať hodinu po radnici, pokiaľ tam dorazil aj ruský hosť, no už bez prezidenta, ktorý zostal doma.
Košický primátor mu lámanou ruštinou porozprával o svojich predchodcov zvečnených na obrazoch v historickej sále, pričom peterburský gubernátor sa najviac zaujímal o obraz R. Schustera. Počas stretnutia primátor nezabudol zdôrazniť, že Košice sú považované za štát v štáte a preto mu môže okrem knihy o histórii mesta podarovať aj košický "passport", čo je útla knižôčka podobajúca sa na oficiálny cestovný pas. "Nečakal som, že pán primátor mi podpíše taký dôležitý dokument. Teraz, keď mám váš pas, budem sem chodiť častejšie. Ešte musím poprosiť vašich úradníkov, nech mi doňho dajú vízum na 10 rokov," odpovedal nám evidentne potešený V. Jakovlev na otázku, ako ho využije.
Gubernátor podaroval košickému primátorovi vstupenku na blížiace sa oslavy 300. výročia založenia Peterburgu a knihu o jeho histórii. Obaja si potom štrngli slivovicou, pričom na Z. Trebuľovi bolo predsa len vidieť, že menej trénuje... Ruský hosť však s pohárikom nemal najmenšie problémy. "Pijem skoro všetko, no najmä vodku, lebo tá je u nás skutočne vynikajúca. Chutila mi aj teraz slivovica, či predtým drienkovica u vášho prezidenta. Zastávam názor, že takéto nápoje treba pravidelne používať... A aby bol úžitok z ich pitia čo najväčší, musíte ich piť najmä s priateľmi," povedal nám a už sa ponáhľal na prechádzku po pešej zóne.
Po nej ho už čakala spoločná večera s prezidentom v Zlatej Husi a následne odchod autom do Budapešti. A hoci gubernátor spolu so sprievodom štyri dni diskutovali s našimi najvyššími predstaviteľmi a podnikateľmi o vzájomnej obchodnej spolupráci, domov museli odletieť až z hlavného mesta Maďarska. Slovenska ako jedinéý štát v strednej a Západnej Európe nemá so Sankt Peterburgom žiadne letecké spojenie...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
