každej obci bolo Jednotné roľnícke družstvo s autobusom, sú už len nostalgickou spomienkou. Vtedy stačilo odpracovať jednu brigádu a problém dopravy bol vyriešený. Pri našej sonde v kluboch na otázku, akú časť z rozpočtu tvorí doprava sa všetci zhodli, že cestovanie im poriadne ukrajuje z rozpočtového koláča. Čím vyššia súťaž, tým viac a ďalej sa cestuje. Hoci pri súčasnej štruktúre súťaží, niekedy aj futbalové kluby s nižších súťaží sa poriadne ucestujú. Čerstvým príkladom je žiacka III. liga skupina B, kde okrem zástupcov z nášho regiónu je v novom súťažnom ročníku 2002/2003 aj družstvo z Betliara. Kým naše kluby si popri stretnutí v Betliari môžu urobiť aj pekný výlet, ich súper precestuje možno viac ako seniori.
Ďalším príkladom je V. liga skupina S-Z, kde má náš región len jedného zástupcu Spišské Podhradie. Táto skupina sa bude rozširovať, čo automaticky znamená vyššie náklady na dopravu. "Autobus máme prenajatý od mesta za symbolickú cenu. Naftu a šoféra už platí klub. Doprava tvorí podstatnú časť rozpočtu, asi tretinu. Je rozdiel mať vlastný autobus, ako ho objednávať cez "sadku". Netreba zabudnúť ani na mládežníkov, tí sa vozia na zápasy skriňovou Aviou," uviedol člen realizačného tímu Spišské Podhradie Jozef Komara.
V najvyššej oblastnej futbalovej súťaže má už skoro každý klub svoj typicky dopravný prostriedok. Napríklad postupujúca Chrasť nad Hornádom, ale aj vypadávajúci Slovan Gelnica cestujú za svojimi súpermi skriňovou Aviou. Typicky červený autobus s názvom obce majú Jaklovce a Bystrany. Jamník a Markušovce si zabezpečujú dopravu cez Slovenskú autobusovú dopravu. Ak vám pri ihrisku zaparkuje červený Ford Transit je to znamenie toho, že pricestovali futbalisti Hrabušíc.
Modrobiely autobus má Olcnava. "K dispozícii v našom klube je autobus, Avia a Citroën. Dorastenci a žiaci cestujú Aviou. O tom, že mať vlastný autobus nie je lacný špás, svedčí aj fakt, že pred dvomi rokmi nás stála generálka nášho autobusu cez 300 tisíc korún," skonštatoval vedúci mužstva Olcnavy Peter Ilčin.
"Margecany doteraz jazdili na autobuse ŠL 11 Karosa rok výroby 1980, ktorý už bol v takom stave, že sme neboli schopní urobiť nijaké opravy ani STK. Futbalový klub by to nepotiahol finančne. Museli sme ho vyradiť. Zákonnú poistku sme zaplatili iba na pol roka, na viac sme nemali. Ročná poistka pre takú organizáciou, akou sme my, je 21 tisíc korún. Zaplatili sme skoro 11 tisíc, nemali sme financie, a tak ako som už spomínal, museli sme ho vyradiť.
Teraz sme urobili iniciatívu v celej obci, vyhlásili sme dobrovoľnú zbierku na nový autobus. Telovýchovná jednota, ktorá by autobus spravovala, zabezpečovala služby nielen pre futbalistov, ale aj pre obec svadby, výlety, spoločenské akcie. Dnes by sme na taký autobus potrebovali približne pol milióna. Obecný úrad už nejakú čiastku odsúhlasil. Teraz sa snažíme cez sponzorov, kamarátov a podnikateľov získať ďalšie financie. Momentálne sú Margecany už bez dopravného prostriedku. Keď sa nám nepodarí našou aktivitou zaobstarať druhý autobus, budeme dochádzať na zápasy vlastnými autami," objasnil neľahkú situáciu vo futbalovom klube v Margecanoch ekonóm Imrich Keruľ.
Raritou medzi klubmi sú Iliašovce. Ich autobus RTO známejšia pod prívlastkom "ponorka" vzbudzuje u mnohých obdiv.
"Iliašovský autobus je v perfektnom stave. Má platné STK a veľkú zásluhu na tom, že funguje má Matej Frankovič, ktorý sa o tento autobus veterán stará vynikajúco," hovorí bývalý tréner Iliašoviec Ľudovít Benko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
