Lucia ŠARÁKOVÁ & Kristián SABO

Košice - Od 1. júla mali prebrať mestá a obce kompetencie v oblasti školstva. Vyzerá to však tak, že delimitačné protokoly v praxi podpísané doposiaľ neboli a tak sa litera zákona opäť raz nenaplnila podľa plánu. Zdržanie je údajne spôsobené množstvom administratívnych úkonov, ktoré okresné úrady nestihli spracovať. Starostovia obcí majú hlavu v smútku a z celého procesu sú už, ako sami hovoria, psychicky na dne. Na jednej strane mali prebrať školy bez dlhov, na druhej však v dezolátnom stave. Ukočírovať ich chod bude nesmierne ťažké, pričom nemožno vylúčiť ani skutočnosť, že niektoré školské zariadenia vzhľadom na nedostatok peňazí budú musieť byť zrušené.

Veľká Ida

"Zatiaľ máme k dispozícii len predbežný delimitačný protokol, konečný by sme mali prebrať až o dva-tri týždne. Všetko sa zdržuje, podľa mňa okresný úrad Košice-okolie nebol na celý proces dostatočne pripravený," hovorí starosta Veľkej Idy František Šnír. Práve tento starosta v minulosti viackrát vyhlásil, že školu vzhľadom na jej technický stav nepreberie. Bude však nútený, pretože aj keby delimitačný protokol nepodpísal, v konečnom dôsledku sa zodpovednosti nevyhne. "Podobné názory sa dozvedám pri stretnutiach s ostatnými starostami okolitých obcí. Pozrite sa, školník, ktorý býval v školskom byte 20 rokov, ho odmieta odovzdať. Narobil dlhy za 200-tisíc, pretože neplatil nájomné, ani médiá. Dokonca sa napichol riaditeľovi na telefón a tri roky telefonoval zadarmo. Okresný úrad sa s ním teraz súdi, vyzerá to ale tak, že by mi to malo padnúť na plecia," vysvetľuje starosta a dodáva, že k prechodu kompetencií a zmene zriaďovateľa školy nebolo nič pripravené.

"Okresný úrad zareagoval neskoro, viem, že niektorým prednostom sa nechcelo vzdať sa školstva. Prebrať školu v tomto stave sa rovná pomaly samovražde. Okná sú zhnité, strecha zateká. Žumpa pri škole nebola vytiahnutá tri roky, pri materskej škôlke šesť rokov. Okamžite, ako to preberiem, nabehnú hygienici. Veď ak okresný úrad neplatil za elektrinu, či ostatné veci, robili sa zväčša zápočty. Ak nezaplatíme my, okamžite nás odpoja."

Problémy nastanú aj s financovaním školy, ktorá získa dotácie na základe počtu žiakov. "Ak nebudeme schopní platiť a utiahnuť prevádzku, školu zatvoríme. My však máme k tejto škole iný vzťah, nebudeme ju riadiť z Košíc od stola, plánujeme sa stretávať s rodičmi. Jednoznačne však budeme nútení šetriť," uzavrel F. Šnír.

Nová Polhora

Ešte horšia situácia je na základnej škole v Novej Polhore. Tamojšia malotriedka má len 15 žiakov, a tak financií nazvyš nebude. Navyše starostka školu dosiaľ neprebrala. "Sme psychicky na dne, ani mi to nespomínajte. Behám po poisťovniach, naháňam agendu, sú v tom nenormálne zmätky. Doslova španieska dedina. Nemáme ešte urobený delimitačný protokol, ani zriaďovacie listiny z odboru školstva Okresného úradu Košice-okolie," poznamenala starostka Anna Tomašiaková.

Aj keď už tuší, koľko financií pre budúci školský rok dostane, nemá zatiaľ jasno v tom, aké náklady môže predpokladať. "Ťažko povedať, či školu utiahneme. Opravy by sme radi riešili cez verejnoprospešné práce. Budeme musieť rozmýšľať ako ďalej. Peniaze sa dajú získať len vyšším počtom žiakov a kedže tu máme len prvé dva ročníky, veľkú šancu nemáme. Budimír nám žiakov nedá, veď za každého má peniaze. Sme jednoznačne diskriminovaní, ledva udržíme obec v chode, pravdepodobne nevystačíme s peniazmi. Ak nebudú, školu zrušíme. My však v obci nemáme žiadnu kultúru a aspoň tí žiaci z času na čas pripravili pre občanov nejaký program," uzavrela starostka.

Rozhanovce

Ani v Rozhanovciach sa proces prechodu kompetencií na obec ešte neuzavrel. "Najviac problémov nám robí nedostatočný balík financií z ministerstva. Vzhľadom na to, v akom stave sú školy, je suma nimi poskytnutá úplne zanedbateľná," hovorí tamojší starosta Štefan Fajfer.

Pod ich obecný úrad by mala od prvého júla spadať integrovaná základná škola, ktorú navštevujú deti z okolitých obcí a jedna materská škola. "Obe zariadenia sú v nevyhovujúcom hygienickom stave, do škôlky zateká, chýba základná maľovka. Zo strany štátu je veľká neserióznosť odovzdať nám školy v takomto stave. Veď sa o ne doteraz nik absolútne nestaral a podľa toho i vyzerajú," pokračuje starosta krútiac hlavou nad starosťami navyše.

"Je to pre nás veľká záťaž, kompetencie nám mali byť odovzdané oveľa skôr, samozrejme s úmernými financiami, pomocou ktorých by sa školy dali reálne spravovať. Na našu integrovanú školu, do ktorej chodia deviataci z blízkeho Hrašovíka, Beniakoviec, Košických Olšian a Čižatíc, sme dostali 367-tisíc korún do konca roka. Z toho musíme platiť elektrinu, plyn, vodu i ťahanie žúmp, keďže kanalizáciu nemáme. No a samozrejme, bežné opravy, ktorých bude veľa. Nehovoriac o dlhoch škôl, o ktorých zatiaľ nemám kompletné informácie, keďže celý prechod pod obecný úrad ešte nebol ukončený," uzavrel Štefan Fajfer dodajúc, že vzhľadom na túto situáciu budú urgentne apelovať na prísun ďalších prostriedkov z Ministerstva financií SR.

Valaliky

"Doteraz nemáme vypracovaný kompletný delimitačný protokol, existujú len nejaké návrhy, to znamená, že školy nám ešte reálne nepatria," hovorí starosta Valalík, pod ktoré by podľa zákona mali patriť dve materské školy, základná škola a jedna základná umelecká škola. Ako sa Ing. Milan Tóth ďalej vyjadril, tamojšia ZUŠ i ZŠ majú vlastnú právnu subjektivitu, ich zamestnanci sa teda nestávajú zamestnancami obce. Zamestnanci MŠ, ktorá subjektivitu nemá, sa však zamestnancami obce stanú.

"Všetky nedostatky škôl už máme zachytené v návrhu na delimitačný protokol. Školy sú neudržiavané, je tam obrovská vnútorná zadĺženosť. Neviem si predstaviť, z čoho to budeme financovať. Na základnej škole vo Valalikoch je v havarijnom stave kotolňa i vestibul. Toto budeme musieť riešiť veľmi urgentne ešte do septembra. Ináč žiaci nebudú môcť do školy nastúpiť. Hlavný vchod je uzatvorený, odborníci nám ho zakázali používať, fungujú len provizórne náhradné vchody," dokončí starosta. Ako dodáva, obecný úrad už požiadal o dotácie z krajského úradu, momentálne sa čaká na vyjadrenie. KÚ na tento rok Valalikom vyčlenil zatiaľ len 200-tisíc na projektovú dokumentáciu. Pritom len rekonštrukcia kotolne by stála 3 milióny. Od jej prevádzky závisí ďalší chod školy v topnej sezóne, financie sa teda budú musieť nájsť.

"Čo sa týka valalickej ZUŠ, po obhliadke hygienici spísali svoje záporné stanovisko v súvislosti s katastrofálnym stavom, v ktorom sa nachádza. Materské školy sú na tom o čosi lepšie, aj keď ani tie neboli nikdy udržiavané, teda spoločne s týmito objektami prechádza na naše plecia obrovská vnútorná zadĺženosť," hovorí Milan Tóth dodajúc, že obciam doteraz chýbajú náležité informácie z vlády o ďalšom spôsobe financovania a spravovania tamojších škôl.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.