známych, nechcela som im ostať dlžná ani päť halierov. Neurobila som nič zlé," uviedla plačúcim hlasom 35-ročná Eva A. na záver druhého kola pojednávania pred senátom Krajského súdu v Košiciach.
Čiperná tiežpodnikateľka podľa obžaloby krajského prokurátora vylákala na rôznych miestach v Košiciach, neskôr na Mlynárskej ulici č. 19 a Slovenskej jednoty č. 8 peniaze a valuty od 107 ľudí. Na základe zmlúv o tichom spoločenstve o spravovaní finančných prostriedkov ako aj zmlúv o pôžičkách skončilo v jej rukách 19 900 000 Sk, 31 900 USD, 143 845 DEM, 600 CHF, 27 000 ATS a 40 000 Čk, ktoré sa zaviazala zhodnotiť ročným úrokom 4570 percent v hotovosti a 15 percent v naturáliách. To posledné v prípade, že sa s vkladom nemanipulovalo v priebehu celého roka. Tento výnos mali pokryť podnikateľské aktivity obžalovanej. Malo to však jeden háčik. Nikto z klientov netušil, že nevyvíja žiadnu podnikateľskú činnosť.
Pri obchodných transakciách sa obžalovaná predstavovala ako majiteľka firmy ELIA a neskôr EVITAL a prifarila si i titul inžinierky, i keď v skutočnosti nemala ani len maturitu. Klientom predkladala sfalšované doklady o svojom podnikaní v oblasti poľnohospodárskych produktov a strojov. Úroky hradila z vkladov ďalších tichých spoločníkov a peniaze, ktoré získala, použila pre vlastnú potrebu. Vkladateľom tak mala spôsobiť škodu 23 879 444 korún!!!
Trikrát trestaná obžalovaná mala problém vybaviť si živnosť a to bol jeden z dôvodov, prečo hľadala spolupracovníčky. Prvou, ktorej v roku 1996 navrhla, aby začali spolu podnikať v oblasti nákupu poľnohospodárskych strojov, bola Eva K.: "Ubezpečovala ma, že má dobré konatkty, aj nejaké peniaze na účte, že bude skupovať poľnohospodárske stroje. Navrhla mi, aby som si vybavila živnosť na firmu Elia. Urobila som to a spolu sme si prenajali priestory na Mlynárskej ulici v Košiciach." Bývala spolupracovníčka obžalovanej tiež dodala, že Eva A. jej veľa rozprávala o rozbehnutých obchodoch, ale doklady, ktoré by o tom svedčili, v kancelárii nikdy nevidela. Nevedela ani o tom, že berie pôžičky od občanov. Keďže firma Elia nevyvíjala žiadnu činnosť, v marci 1997 živnosť zrušila a znehodnotila aj dve firemné pečiatky s logom firmy. O rok neskôr, keď obžalovaná bola vypočúvaná kvôli uvedenému podvodu, sa nestačila diviť. Na polícii jej totiž ukázali falzifikáty jej živnostenského listu, notárskej pečiatky, pečiatky so štátnym znakom a nechýbali ani pečiatky firmy Elia…
Netrvalo dlho a obžalovaná si našla ďalšiu obeť Vieru F., s ktorou uzavrela zmluvu o spoločnom podnikaní. Prenajali si priestory na Ulici Slovenskej jednoty, ale s tým, že si od ľudí pôžičiava peniaze, ktoré nevracia, sa jej zdôverila až potom, keď to prasklo. Teda, keď začala odkazovať klientov na Vieru F. s tým, že všetky finančné záväzky firmy Elia prevzala práve ona… Tá toho mala akurát dosť, a tak v apríli 1999 sa ich "spolupráca" nadobro skončila.
V tom istom čase vydal obžalovanej Okresný úrad Košice I živnostenský list, ale obchod s poľnohospodárskymi strojmi ako predmet činnosti, v ktorej mala podnikať, v ňom nebol…
Súd uznal v júli lanského roka Evu A. vinnou z pokračujúceho trestného činu podvodu. Na základe odvolania obžalovanej Najvyšší súd SR rozsudok kvôli procesným chybám zrušil a vrátil na doplnenie dokazovania, ktoré skončilo minulý štvrtok. Pred súd predstúpila Kamila H. Jediná svedkyňa, ktorá tvrdí, že odovzdala peniaze partnerke obžalovanej. "V banke som vybrala 800-tisíc, o počičanie ktorých ma požiadala Eva A. Prevzala ich odo mňa Viera F., ale brala som to tak, že ich odovzdá obžalovanej. Vzťahy medzi nimi dvomi mi neboli jasné. Nevedela som, či sú rovnocenné partnerky. Zdalo sa mi, že F. má navrch, že diriguje obžalovanú, ale za podnikateľku som považovala Evu A. Verila som jej, zoznámila ma s ňou priateľka Perla. Pamätám si jej slová, že za Evu ručí krkom," vypovedala Kamila H. Spolupracovníčka obžalovanej, ktorej mala odovzdať 800 000 korún, to však jednoznačne poprela a zotrvala na tom aj pri konfrontácii so svedkyňou z očí do očí.
Obžalovaná v prípravnom konaní, ako aj pred súdom využila možnosť nevypovedať. Nevzdala sa však práva vyjadrovať sa k jednotlivým výpovediam svedkov a poškodených. V priebehu prípravného konania bola výška spôsobenej škody stanovená na 23 879 444 korún. Po konfrontáciách obžalovanej s poškodenými, ktorí ju v hneve chceli "porezac na pantľički" a po tom, čo si súd vyžiadal spisy z občiansko-právnych konaní, v rámci ktorých si už poškodení uplatnili vzniknutú škodu, sa uvedená suma znížila na vyše 22 miliónov korún.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry zotrvala na tom, že obžalovaná sa dopustila pokračujúceho trestného činu podvodu, ktorým spôsobila škodu veľkého rozsahu. Obhajca Evy A. zastával názor, že vina jeho mandantky nebola jednoznačne preukázaná, že až do zadržania si svoje záväzky vo vzťahu ku klientom, aspoň čiastočne plnila. Navrhol súdu, aby ju spod obžaloby prokurátora oslobodil a prepustil na slobodu aj v súvislosti s vážnymi zdravotnými ťažkosťami, ktoré má. So stanoviskom obhajcu sa stotožnila aj obžalovaná.
Nie však senát Krajského súdu v Košiciach. Muži v talároch v tajnom hlasovaní rozhodli o vine Evy A. v zmysle obžaloby. Súd jej vymeral 7 rokov (o po roka menej ako prvý raz) so zaradením do prvej , namiesto druhej nápravnovýchovnej skupiny, a zaviazal ju tiež nahradiť škodu, ktorú spôsobila. Ide o trest na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorej rozpätie je 5-12 rokov.
Ako uviedol predseda senátu JUDr. Zoltán Szalay, rozsiahle dokazovanie a jeho doplnenie na tom nič nezmenilo, že Eva A. vylákala finančné prostriedky od poškodených s podvodným úmyslom, pretože už v čase ich preberania vedela, že ich nesplatí. Vedome používala falošné živnostenské oprávnenie i vysokoškolský titul. Predstierala, že podniká, sľubovala vysoké úročenie vkladov, ale žiadnu podnikateľskú činnosť nevyvíjala. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
