vyčerpali. O billboardoch, vrátane tých s holými riťami, nevraviac. Azda jediný typ oživenia, ktorý ešte nebol vrhnutý do hry, prišiel včera. Preferenčná bomba.
Agentúra Markant namerala strane ANO 14,2 percenta, ktoré by získala, keby sa voľby konali koncom júna. Výbušnosť čísla je v tom, že ide asi o šesťdesiatpercentný nárast oproti priemeru tejto strany v iných výskumoch. Po viac ako dvoch rokoch bol Ficov Smer (13,2) prvýkrát zosadený z druhej pozície (HZDS teraz 28,5), ktorú neohrozene a bez problémov obhajoval vo všetkých výskumoch.
Takže po predlhom čase fakticky hybernovaných preferencií, keď ich vývoj bolo vlastne zbytočné sledovať, vyslal Markant signál, že v samom finiši ešte môže prísť k nečakaným presunom. Naozaj nečakaným, lebo z dlhodobých výsledkov štyroch-piatich agentúr sa doteraz dalo spoľahlivo vymedziť pásmo, do ktorého všetky relevantné strany v septembri doskočia. Napr. u HZDS, aj so zarátaním "skrytých voličov", to vyzerá na cca 27-32. U ANO to mohlo byť, povedzme 7-10, SDKÚ takisto, SMK 9-12, KDH 6-8, atď.
Otázka je lapidárna: Ide v tomto Markante o reálny vzostup ANO, alebo iba o ďalší z kreatívnych nápadov Ruskovho volebného štábu? Testom správnosti budú čísla iných agentúr. Keďže je ich dosť, dlho a veľmi oblbovať sa nedá. Treba vedieť, že doteraz sa za spriaznenú s ANO považoval MVK, kde mala vždy najlepšie výsledky. Oponou trhol až májový Markant, v ktorom Rusko a spol. prvýkrát prelomili 10 percent. Dôležité pre porovnanie je vedieť, že posledný-júnový ÚVVM prisúdil strane ANO 8,3%, u MVK mali 9,6 a vo Focuse 6,8 percent. To všetko sa zmeralo veru v tom istom júni, v ktorom sa Markantu "podarilo" 14,2...
Čaro záhady zvyšuje, že šéfka Markantu pôsobí v tíme poradcov pána premiéra. A od SDKÚ údajne nedávno inkasovala objednávku, ktorá mala zhodnotiť následky železničného nešťastia (tender) na pozície SDKÚ. Nuž, ak toto je tá predmetná zákazka, tak sa príliš neosvedčila, hoci samotné SDKÚ zvlášť neutrpelo (9,1).
Podozrenie z nahrávania televíznej strane by sa javilo v tomto svetle naozaj prešpekulované. Ak sa predsa vtiera, tak jednoducho preto, lebo Ruskove ťahy začínajú byť naozaj neznesiteľné. Nadprezentácia ANO na obrazovke, na ktorú má priamy vplyv, či nasadenie zabávačov rovno v kampani, ešte nie sú pritom to najzavrhnutiahodnejšie. Doslova obludné je zneužitie printového média, ktoré Rusko nepriamo (priamo?) vlastní. Dá sa spokojne povedať, že na slovenskom trhu fungujú v tejto chvíli už dvoje centrálne denníky, riadené priamo z partajnej centrály…
Júnový Markant je možno povelom, po ktorom sa trhne vrece s ďalšími neuveriteľnými číslami. Môžu odrážať realitu, ale tiež nemusia. Nech sa udeje čokoľvek v tomto biznise, nemali by sme si toho veľmi všímať. Teda nadmieru. Najdôležitejšie je totiž vedieť, že predvolebné prieskumy sú dokopy o ničom. Pretože: Aký zmysluplný obsah sa skrýva za tými všetkými percentami? Prečo má byť pre rozmýšľajúceho človeka dôležitá informácia, koľko sympatizantov má tá-ktorá strana? Svedčí počet priaznivcov nejakej partaje o skutočnej kvalite jej osobností a programu? Ani náhodou. Ak sa spätne zamyslíme nad víťazmi predchádzajúcich volieb, nemala by byť viacnásobná skúsenosť s väčšinovým vkusom spoluobčanov skôr odstrašujúca? Prečo by malo niečo meniť na mojich názoroch vedomie, že tej-ktorej strane by dalo hlas nula celé štyri percenta respondentov? A to ešte koncom júna, pričom voľby budú koncom septembra?
Meranie preferencií začalo pôvodne ako pomocný servis politickým stranám. Neskôr, keď médiá a agentúry vycítili ich atraktívny náboj, sa stali biznisom. Tým vstúpil do hry aj moment manipulatívnosti a veľká sledovanosť výskumov vedie dodnes k obrovským sporom, do akej miery ovplyvňujú volebné rozhodovanie. Niektorí veria, že do miery maximálnej; je napr. pozoruhodné, že v najsilnejšej televízii už mesiace nevynechajú v hlavnom spravodajstve ani jeden výskum. Je to naprosto zavádzajúce, pretože nejde o udalosť, kauzu ani tému, ale o čistú virtuálnu realitu.
Na preferencie môžeme spokojne zabudnúť. Nesvedčia o ničom, pričom odsúvajú do pozadia to najpodstatnejšie: Že politika, to nie sú žiadne góly, body, sekundy, ale predovšetkým hodnoty, programy a idey. Tie si treba všímať, nie farby kravát a lákavé marketingové obaly, ktoré (častokrát) skazený tovar predávajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
