dažďa sa odrazí na tohtoročnej úrode a už teraz družstevníci rátajú so stratami od 30 percent a viac.
"Všetky oziminy začali trpieť už od jesene minulého roku," informoval nás vedúci rastlinnej výroby Roľníckeho družstva v Seni, Ing. Ján Palágyi.
Do ich správy patria aj bývalé družstvá v Kechneci a Milhosti a hospodária na ploche 2 680 hektárov. Podľa jeho slov, takéto nepriaznivé počasie je už dlhodobo pod meteorologický normál:
"Ako to začalo v jeseni, pokračovalo to zimou. Bolo málo snehu. Jar nastúpila skoro a bola veľmi horúca. 15. mája síce začali prvé výdatné zrážky, ale to už bolo neskoro. Okrem ozimín si to odtrpeli i husto siate jariny. Teplo sa nevyhlo ani cukrovej repe a kukurici. Tieto plodiny majú síce ešte pred sebou vegetačné obdobie, ale už teraz obschýnajú. Pri takomto suchom počasí ich zapečie. Je nedostatok dažďa a i keď prší, sú to len nárazové dažde. Čiže počas dvoch dní veľa naprší, a potom znova nič. Potrebovali by sme plynulý dážď."
Horúce a suché počasie urýchlilo i nástup žatevných prác.
"Obilie je predčasne zaschnuté. Tohto roku sme začali už koncom júna, čo je o 10 dní skôr ako vlani. S repkou už končíme, čo je tiež o nejaké dva týždne skôr ako v minulom roku."
Ako nám J. Palágyi povedal, už majú i prvé hodnotenia tohtoročnej úrody:
"Minulého roku sme mali z hektára 47,7 metráka ozimného jačmeňa a teraz je to len 21 metrákov z hektára. Dá sa povedať, že výnosy z niektorých plodín budú o 50 percent nižšie a z ďalších o 30 až 40 percent menšie. Katastrofálne je to i s lúkami. Tráva schne."
Hospodárske zvieratá sú síce pravidelne napájané, ale práve kvôli suchu nemôžu spásať trávu.
"Musíme ich prikrmovať lucernou," dodal J. Palágyi.
Podobná situácia je vo všetkých družstvách. Výnimkou nie sú ani vyššie položené hospodárstva.
Podľa slov vedúceho rastlinnej výroby, Ing. Petra Seligu z MKM stred, s. r. o., ktorí hospodária v Družstevnej pri Hornáde, Kostoľanoch, Malej Vieske, Kavečanoch, Malej Lodine až po malú priehradu, odhadujú stratu na výnosoch zhruba o tretinu.
"Je síce pravdou, že na vyššie položených parcelách okolo Hornádu ešte bolo vlahy. Ale už teraz pozorujeme, že napríklad taká repka slabo odnožila. Má o tretinu strukov menej. Obile taktiež nenasadilo taký klas, ako by malo. Náš plán bol vyzberať okolo 4,2 tony obilia z hektára, ale bude to asi o tretinu menej."
Tento poľnohospodársky podnik patrí k jedným z najväčších v našom regióne. Len obilnín majú nasiatych na 300 hektároch, repku na 180 hektároch, kukurica na zrno je vysiata na 400 hektároch a kukurica na siláž na ploche 130 hektárov.
"Mesiace poriadne nepršalo. Veľmi by nám pomohlo, keby normálne spŕchlo aspoň každé 3 až 4 dni. Je logické, že ani zvieratá nemajú v takomto suchu také podmienky, aké by mali mať. Tráva je vyschnutá. Dojnice ani nedávame vonku a, samozrejme, ich prikrmujeme doplnkovou kŕmnou zmesou," doplnil P. Seliga.
Či kvôli suchu a zlej úrode stúpnu ceny dôležitých poľnohospodárskych produktov, to sa dozvieme až na jeseň. Podľa poľnohospodárov však výkup obilia bude pravedepodobne v tých cenových reláciách ako v minulom roku.
"My na tom nezarobíme, len doplatíme. Jedine si hádam prilepšia obchodníci," trpko poznamenal P. Seliga.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
