krajín: Ukrajina, Maďarsko, Holandsko, Nemecko, Rusko, Maďarsko, Poľsko, Česko a Slovensko. Bežci počas siedmich dní absolvovali spolu 303 km, pričom bežali etapovým spôsobom šesťkrát 43 km a záverečnú etapu dlhú 45 km. Všetky etapy mali cieľ v obci Sloup v Moravskom krase. Na týchto najťažších bežeckých etapových pretekoch poriadaných na území Českej republiky a jedných z najťažších v Európe si výborne počínali traja zástupcovia Slovenska všetci reprezentujúci Košice. Za víťazným Čechom Jiřím Krejčim v čase 22:29:20 hod. druhý skončil Ivan Ďurkovský z Liptovského Mikuláša štartujúci za TJ Obalservis Košice časom 23:10:57 hod. Tretie miesto obsadil Slavomír Lindvai reprezentujúci Povodie Bodrogu a Hornádu Košice celkovým časom 26:13:55 hod. Tretí košický zástupca 50-ročný veterán Andrej Alezár (U.S.Steel) skončil časom 31:18:51 hod. desiaty.Po návrate domov sa o poznatky podelil úradujúci majster SR v behu na 50 km 31-ročný Slavomír Lindvai.
Čo Vás motivovalo k účasti na ultramaratónskom krste?
"Doteraz som absolvoval najdlhší súvislý beh dlhý 88 km z Košíc do Miškolca a lákalo ma vyskúšať ešte dlhšie preteky, hoci s prestávkami. Moje bežecké galeje vyprovokoval môj kamarát Peter Seman, ktorý absolvoval už niekoľko podobných podujatí. Povedal mi, že na to nemám a tým ma riadne vyhecoval. Napriek tomu, že som sa špeciálne nepripravoval, prihlásil som sa a zaplatil štartovné 2600,- Kč."
Kedy, kde a za akých podmienok ste bežali?
"Každý deň bol štart o 15. hodine väčšinou za veľkej horúčavy. Počas pretekov ma sprevádzal na bicykli Juraj Adamec, ktorý mi robil občerstvovací servis. Štart jednotlivých etáp bol vždy z iného miesta, iba cieľ bol vždy v obci Sloup. V miestach štartov sme mali rôzne poznávacie prehliadky. Trate boli vedené prevažne po vedľajších cestách turisticky značených s asfaltovým i mäkkým povrchom. Okrem uvedeného značenia sme mali so sebou mapu s vyznačenou traťou, ale aj tak sa mi niekoľkokrát podarilo zablúdiť a tým predĺžiť si trať. Prostredie mi veľmi pripomínalo okolie, kde trénujem v lesoch pri Malej Ide i vodnej nádrži Bukovec."
Nemal si krízu na trati a aká bola regenerácia po jednotlivých maratónskych etapách?
"Prvé tri maratóny som zvládol ešte dobre, ale už od 4. etapy som mal opuchnuté koleno. Každý večer ma dával dohromady masér, pričom mi dával aj akupunktúru. Mal som chuť vzdať toto trápenie, ale na druhej strane som nechcel sklamať tých, čo mi verili. Riaditeľ pretekov ma nazval pretekárom s buldočou povahou. Ináč počas pretekov boli pri trati každých 6. km dobre zásobené občerstvovacie stanice. Po každej etape sme mali k dispozícii sprchy, bazén, saunu, maséra, ortopéda a lekársky dohľad na profesionálnej úrovni."
Čo bolo odmenou za poznanie pre vás novej bežeckej disciplíny?
"Je to ďalšia životná skúsenosť. Vyskúšal som si vôľové vlastnosti, najmä v posledných štyroch etapách, keď som mal boľavé koleno. Napriek trápeniu na trati sme mohli spoznávať krásnu prírodu Moravského krasu. V týchto pretekoch zvíťazil každý, kto dobehol do cieľa. Odmenou za 3. miesto bol šek na výber športových výrobkov. Okrem uvedeného ocenenia ma vyhlásili za najlepšieho nováčika. Po pretekoch som dostal pozvánku na 50 km dlhý beh už 20.júla v maďarskom Zalaegerszegu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
