dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu. Muži vo veku 35 až 37 rokov sa ho mali dopustiť v spolupáchateľstve. Vystupovali ako podnikatelia, v skutočnosti však okrem toho, že mali živnostenské listy, o podnikaní nič nevedeli. Robili tzv. bielych koňov neznámym osobám, ktoré ich zneužili na páchanie trestnej činnosti.
Podľa obžaloby prokurátora Zoltán L., Marcel S. a Richard S. založili po predchádzajúcej dohode od marca do júna 1997 na území Slovenska 126 fiktívnych obchodných spoločností. Robili to s úmyslom vylákať od štátu peniaze formou neoprávneného uplatnenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (DPH). V dokladoch o zriadení všetkých spoločností a tiež v obchodnom registri figurovali len mená Zoltána a Marcela. Títo dvaja konatelia spoločností od mája 1997 do marca 1998 si v 82 prípadoch uplatnili na príslušných daňových úradoch v sídlach jednotlivých firiem vyplatenie nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 9 854 215 korún. Uvedenú sumu si uplatnili z titulu predaja náplní do farebných kopírok, CD diskov a kopírovacích strojov, ktorý sa nikdy neuskutočnil. Našťastie, dvojici obžalovaných sa podarilo vylákať zo štátnej kasy ´len´ 2 745 347 korún. Viac sa im nepodarilo vďaka daňovákom, ktorí ich zámer prekukli.
Zoltán a Marcel v prípravnom konaní najprv odmietli vypovedať a popierali nelegálnosť svojho konania. Neskôr sa k uvedeným skutkom čiastočne priznali. "Organizátorom toho všetkého bol Richard S. On nám dával peniaze na založenie obchodných spoločností a jemu sme potom, po uplatnení nadmerného odpočtu, posielali peniaze prostredníctvom Tibora S., ktorý nás vozil, " tvrdili unisono obžalovaní.
Na svoju obranu uviedli, že všetky doklady im posielal Richard S. a oni len podpisovali jednotlivé uplatnenia DPH a vyberali peniaze z účtov. Priznali, že sami nikdy neuskutočnili žiadny obchod a aj to, že adresy, na ktorých mali sídliť spoločnosti boli fiktívne, že ich vyberali náhodne z telefónneho zoznamu.
"Necítim sa vinný. Žiadnej trestnej činnosti som sa nedopustil ani so Zoltánom L., ani s Marcelom S. Neviem, prečo mi chcú škodiť, prečo ma obvinili a narobili mi tak problémy," uviedol v prípravnom konaní a na pojednávaní to len zduplikoval Richard S. Dodal, že spoluobžalovaných pozná, ale len preto, že s nimi v roku 1996 prišiel do kontaktu kvôli prevodu lízingu na dve Škody Felicie od Zoltána L.
Nevinu Richarda S. na pojednávaní na všeobecné prekvapenie potvrdili aj jeho dvaja spoluobžalovaní, ktorí zmenili výpovede. "Osobou, ktorá organizovala zakladanie spoločností a následné uplatňovanie nadmerného odpočtu DPH, nebol Richard S. My sme ho mali označiť za človeka, ktorý to všetko riadil," tvrdili jeden po druhom obžalovaní. Zoltán vysvetlil, že mu zavolal domov anonym a povedal, že on i Marcel majú tvrdiť, že všetko organizoval a riadil Richard. Pohrozil mu, že ak to neurobia, doplatia na to ich rodiny, že sa im môže niečo stať... Anonym mal zaúradovať aj po druhý raz. Nevedno prečo zmenil názor a pred prvým pojednávaním žiadal, aby obžalovaní neuviedli meno človeka, ktorý to organizoval. "Ja som vždy jednal len so Zoltánom, nikdy nie s Richardom S. Či to bol naozaj on, čo preberal peniaze z odpočtov DPH, neviem. Konal som na pokyn osoby, ktorej meno uviesť neviem. Zoltán mi povedal, že mám ísť do kancelárie JUDr. Vladimíra S., ktorý pripravil všetky potrebné doklady," dodal Marcel S.
Nie bez zaujímavosti je skutočnosť, že všetkých 126 spoločností na základe podkladov, ktoré poskytli obžalovaní, založil jeden jediný advokát. "Upozornil som Zoltána L. a Marcela S. na to, že so založením spoločností sú spojené aj ďalšie povinnosti, a že v takom veľkom počte, ako to robili oni, je to prinajmenšom neobvyklé. Vzali to na vedomie a ja som nemal dôvod skúmať, či podnikajú, alebo nie," vypovedal JUDr. Vladimír S.
Svedkom, ktorý v prípravnom konaní usvedčoval Richarda S. z trestnej činnosti, bol vodič, ktorý rozvážal Zoltána s Marcelom po bankách na celom Slovensku. Ten tvrdil, že na pokyn Zoltána, ktorý ho platil, odnášal obálky, ktoré mu dal, Richardovi. Na pojednávaní však vyhlásil, že sa to stalo maximálne dvakrát a v jednom prípade odniesol obálku od Richarda Zoltánovi, ale keďže bola otvorená, videl, že sú v nej lízingové zmluvy a nie doklady týkajúce sa firiem. "Ja som v tom čase nevedel rozlíšiť pojmy lízing a zakladanie firiem," vysvetlil rozpor vo výpovediach Tibor S.
Na odhalení trestnej činnosti obžalovaných majú najväčšiu zásluhu pracovníci daňových úradov a ich vzájomná komunikácia medzi sebou. Prispela k tomu skutočnosť, že sa im vracala korešpondencia ohľadom daňových kontrol, ktorú zasielali na adresy firiem, ktoré založili obžalovaní. Následne zistili, že obchodnými partnermi obžalovaných sú osoby, po ktorých bolo vyhlásené pátranie, pretože nekomunikovali s daňovými úradmi. Zistili aj to, že tí dvaja si uplatňujú odpočty vo viacerých spoločnostiach.
Dokazovanie pred súdom vnímali procesné strany rozdielne. Prokurátor zotrval na obžalobe a uložení nepodmienečných trestov. Obhajca Richarda S. upriamil pozornosť senátu na to, že ani v prípravnom konaní, ani na pojednávaní nebol produkovaný dôkaz, ktorý by potvrdil, že sa jeho mandant zúčastnil na uvedenej trestnej činnosti a žiadal jeho oslobodenie. Obhajkyňa Zoltána L. a Marcela S. zas poukázala na skutočnosť, že obžalovaní nemajú nielen vzdelanie, ale ani žiadne skúsenosti s podnikaním. Naivne si mysleli, že keď firmy rozbehnú, vyriešia svoje finančné problémy. Kto za tým všetkým stojí, sa preukázať nepodarilo. Obhajkyňa navrhla súdu, aby uložil jej mandantom mimoriadne znížené tresty.
Posledné slovo mal však senát Krajského súdu v Košiciach. Ten dospel k záveru, že vina Richarda S. nebola preukázaná, a tak ho spod obžaloby prokurátora oslobodil. Zoltána L. a Marcela S. uznal vinnými v zmysle obžaloby a vymeral im po 5 rokov so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Okrem toho obidvom uložil trojročný zákaz podnikania a zaviazal ich nahradiť škodu 2 745 347 korún, ktorú svojim konaním spôsobili štátu. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
