Kritici síce senzusácku hudbu zatracujú, napriek tomu ich veselý hudobný a slovný prejav zapĺňa priestorové kapacity v mestách, kde hrajú.

Ich začiatky, to boli odohrané hodiny na svadbách a dedinských zábavách. Sľubné pokračovanie kariéry skupiny Senzus prerušil odchod lídra skupiny Dušana Hergota, s ktorým vám prinášame rozhovor, do zahraničia. Za desať rokoch v Nórsku sa stihol v tejto krajine oženiť, rozviesť a splodiť dcéru. Z chladného Nórska sa však vrátil na emócie teplejšie Slovensko. Návrat Senzusu na hudobnú scénu v pôvodnom zoskupení je od tých čias diváckym magnetom, pretože títo muzikanti dokážu to, čo v týchto ťažkých časoch málokto, rozhýbať bránice Slovákov.

Medzi vašimi fanúšikmi máte povesť Casanovu v kombinácii s playbojom.

"No neviem, podľa mňa je to prehnané. Ale baby sa mi vždy páčili a stále sa mi páčia, dúfam, že mi to ešte dlho vydrží."

Čo však na tento váš mediálny imidž hovorí manželka?

"Dokopy nič, pretože nevie o tom. Doma som totiž úplný anticasanova. To viete, vonku sa každý správa inak ako doma."

Vzhľadom na váš imidž Casanovu, ktorý ani nepopierate, nevadí vám, že vaše fanynky netvoria tínedžerky ochotné urobiť pre svoj

idol takmer všetko?

"Ale to sa mýlite. Práveže patria. Naše publikum, keď si to poriadne vykukám, tvoria rôzne vekové skupiny. Je to veľmi dobré, pretože kúpna sila v našom štáte klesá. Na naše koncerty chodia trojročné deti, storočné babky, mladé baby. Vačšinu publika takmer stále tvoria však ženy. Tí muži asi tam idú nasilu, možno že doma ich ženy zmlátia a musia s nimi ísť na náš koncert. Usudzujem tak podľa toho, že muži sú na našich koncertoch veľmi smutní a naopak baby zase veľmi vyrehotané."

Čo sa týka listov, prípadne telefonických vyjadrení priazní, aký druh fanyniek prevláda?

"Našťastie, moja adresa nie je medializovaná, preto všetky listy chodia vydavateľovi našich kaziet. Niektoré listy sú úplné nezmysly, naopak zase iné sú veľmi pekné. Dostal som už dokonca aj darček od jednej mojej fanynky - pletené ponožky."

Nedajbože rozširujete klebety, že máte nešikovnú manželku, možno preto tie ponožky.

"Kdeže, ja si za svojou manželkou stojím. Vždy tvrdím, že som stále zamilovaný človek. A tie klebety, že som Casanova... Ja sa síce stále usmievam, každú ženu potľapkám po zadku, ale tam to končí. Ale to je ináč veľmi dobrý imidž, pretože stále je lepšie, keď ľudia o mne hovoria, že som Casanova, ako keby hovorili, že som idiot."

Spomínali ste, že vraj našťastie, že fanúšikovia nepoznajú vašu adresu. Prečo to konštatovanie?

"Mám veľmi malú poštovú schránku a všetky listy by sa tam nevošli."

Zmyslom vašej hudobnej skupiny je zabávať ľudí. Kam chodíte na námety?

"Srandu je robiť veľmi ťažko, dokonca dovolím si povedať, že niekedy je to utrpenie. Človek sa niekedy totiž cíti aj psychicky zle, je mu pod psa ale musí sa tváriť, že je mu veselo a prenášať dobrú náladu aj na divákov. Musí to však zvládať, pretože peniažky sa zarábajú veľmi ťažko a zvlášť v našom štáte. Námety konkrétne čerpáme z barov a šenkov."

Mnohí kritici pomenúvajú vašu hudbu gýčovou.

"Ak kritici začnú niekoho chváliť, tak ten je okamžite na kolenách. Naopak, tí čo robia takzvaný gýč, tak sú slávni a obľúbení medzi ľuďmi. Kritikom môžem v tejto veci iba odkázať, že aj ja musím z niečoho žiť a taktiež živiť manželku a dcéru. Radšej budem teda robiť ten spomínaný gýč, pretože už nie som malý chlapec a mám voči svojej rodine zodpovednosť. Keď som bol mladší, hral som aj inú hudbu, ale bohužiaľ, uživí nás práve tento druh muziky."

Vaša kapela bola okrem iného mediálne prezentovaná v súvislosti s podporou HZDS v uplynulej predvolebnej kampani.

"Práveže nie. Tento politický subjekt sme totiž vôbec nepodporili. Dokonca sme v súvislosti s tým odmietli veľmi lákavú finančnú ponuku. Nechápem preto, prečo nás niektoré média zaškatuľkovali v súvislosti s HZDS. Niekedy to ľutujem, že sme spomínanú ponuku odmietli. Ale nezáviselo to iba odo mňa. Pokladám sa totiž za profesionálneho hudobníka a mojou prácou je hrať. Keď ma niekto osloví a dá mi za to určitú cifru, tak to netreba politizovať. Ale pre HZDS sme určite nehrali. Hrali sme na akcii Nášmu Slovensku, ale to je niečo úplne iné. Za tieto fámy, ktoré sa o nás šíria, sme veľmi draho zaplatili. Po zmene vedenia v STV sme totiž boli odtiaľ vyhodení."

Blížia sa parlamentné voľby. Čo Senzus a politika?

"Teraz iba čakáme, čo sa udeje a kto nás osloví."

Znamená to, že zareagujete na ponuky tohto druhu?

"Určite. Ja sa totiž cítim ako muzikant. Na predvolebnej kampani budem iba spievať. Nebudem tam vôbec kecať. My s našou muzikou prilákame iba ľudí a potom nech si tam kváka, kto čo chce."

V médiách sa blysla správa o tom, ako vás dobehol podvodník pri výstavbe vášho rodinného domu.

"O tom ani nechcem hovoriť. Roky mojej životnej driny sú preč. Na výstavbu rodinného domu som si zobral hypotéku, založil som otcov dom. Spomínaný podvodník postavil iba hrubú stavbu a potom zdúchol ako smrad. Pol dňa som vysedel na polícii a na otázku, či toho človeka za tento podvod zavrú, dostal som odpoveď v tom duchu, aby som nebol naivný. Prachy mám teda v keli a on nebude nikdy zavretý. Mimochodom, ten človek stavia domy ďalej a podniká už v štvrtej firme."

Máte dobrý recept, ako sa vyhýbať podvodníkom?

"Chcel by so poradiť všetkým poctivým ľuďom, aby nikdy neplatili nikomu peniaze za prácu, ktorá ešte nie je dokončená."

Nezachvátila ešte členov vašej hudobnej skupiny ponorková nemoc?

"Samozrejme, že aj nás zachváti sem tam ponorkový vírus. Najprv sa poriadne pohádame vynadáme si, trvá to asi tri až štyri minúty. Následne sa nám všetkým vyhodia červené fľaky, ukľudníme sa a povieme si, že nemá cenu hádať sa, pretože to odoberá človeku energiu. Na druhej strane k celkovej pokojnej atmosfére v našej kapele prispieva aj náš vek. Sme totiž už pomerne starší ľudia a vieme si povedať hawk, nemá sa cenu vadiť. Napríklad toto čarovné slovo používame, keď sa hádame o politike. Takéto debaty totiž nemajú konca kraja."

Prezradíte mi vlastnosti vašich kolegov, ktoré si veľmi ceníte?

"Hlavné je, že nech sa deje, čo sa deje, vždy sa vieme dohodnúť. Pritom sme celé dni spolu a hráme spolu dlhé roky. Na pódiu sa síce nemáme času hádať, ale v aute je počas jazdy časového priestoru habadej. Našťastie to však spolu v pohode zvládame."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.