darca má totiž zo zákona nárok na deň plateného voľna. No jeho zamestnávateľ si môže mzdu za tento deň vymáhať od zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa odber uskutočnil. Slovenské nemocnice už beztak živoria a takéto platby ich môžu položiť na lopatky. Ak sa nezmení legislatíva, môže sa stať, že sa výrazne obmedzia odbery, prípadne sa pristúpi k zrušeniu transfúznych staníc.
"Podľa Zákonníka práce má zamestnávateľ povinnosť poskytnúť deň voľna s náhradou mzdy na zotavenie zamestnancovi, ktorý postúpil odber krvi, pričom legislatíva v tomto nerozlišuje príspevkových a bezpríspevkových darcov krvi. No od nemocnice môže následne žiadať refundáciu jeho dennej mzdy. To môže dostať zdravotnícke zariadenie do veľkých problémov, neúmerne by sa tým zvýšili náklady na odber krvi. Ak rátame iba tisíc korún ako dennú mzdu našich darcov, pri pätnástich tisícoch odberov ročne to urobí pätnásť miliónov korún. To sú obrovské náklady, s ktorými nikto nerátal a pre nemocnicu sú neúnosné," rozhovorila sa primárka transfuziologického oddelenia Fakultnej nemocnice v Košiciach MUDr. Jana Rosochová.
Ako sme sa dozvedeli, náklady na odber a spracovanie pollitra odobratej krvi predstavujú asi dvetisíc korún v prípade, ak sa nedelí na jednotlivé komponenty. Inak sa pohybujú v priemere okolo tisícky. Vymáhaním náhrady mzdy zo strany zamestnávateľov sa predražia dvojnásobne, možno aj mnohonásobne. Darovať krv totiž prichádzajú nielen ľudia s nízkymi platmi, ale i manažéri a výkonný riaditelia spoločností. Ich denná mzda sa môže vyšplhať i na niekoľko tisíc korún.
Od Fakultnej nemocnice s poliklinikou si zatiaľ vymáha dennú mzdu zamestnancov iba Železničná spoločnosť, a. s., pričom ide o celkovú čiastku 43-tisíc korún. Nemocnica má snahu dohodnúť sa s touto spoločnosťou a do jednania vstúpi aj s ďalšími, ktoré by nasledovali jej prípad. "Navštívili sme už vedenie spoločnosti a požiadali ich o to, aby netrvali na refundácií miezd. Pre jednotlivých zamestnávateľov je totiž strata týchto finančných prostriedkov oveľa únosnejšia, ako pre nemocnicu. Muži môžu darovať krv štyrikrát a ženy iba trikrát do roka, takže darcu krvi nemožno na pracovisku postrádať až tak často. Nič iné sa v súčasnosti ani robiť nedá. Teraz v letných mesiacoch bojujeme s nedostatkom krvi, preto si nemôžme dovoliť odmietať či inak obmedzovať darcov. Práve naopak. Sme nútení obvolávať a pozývať na odber stálych darcov a zverejňovať výzvy v médiách," pozmanemala primárka.
V Košiciach momentálne akútne chýba krvná skupina O Rh negatív, ale tiež Rh negatívne skupiny A a B. Pokles počtu darcov podľa MUDr. Rosochovej nesúvisí s novou legislatívou, každoročne ho tranfúziológovia zaznamenávajú v letných mesiacoch. V súvislosti s novým Zákonníkom práce zvažuje nemocnica zavedenie odberových hodín aj v priebehu víkendu, čo by vyriešilo problémy s refundáciou mzdy. Samozrejme, takýto krok si zas vyžiada zvýšené náklady na prevádzku transfúznej stanice a je potrebné ho dobre zvážiť.
Podľa riaditeľa FNsP Róberta Rolanda je však absurdné, že musí nemocnica platiť zamestnávateľom mzdu zamestnancov, pričom sama sponzoruje aj iné nemocnice, ktoré zásobuje krvou. Celkovo jej za krvné konzervy dlhujú už viac ako štrnásť miliónov korún! Zvrátená je aj skutočnosť, že Železnice SR, ktoré zravotníctvu dlhujú miliardy, zakomponovali do vlastnej kolektívnej zmluvy POVINNOSŤ vymáhať peniaze od zdravotníckych zariadení za deň voľna svojich zamestnancov po odbere krvi...
MEDZITITUL: Šacká nemocnica zvažuje i alternatívu zatvorenia transfúznej stanice
Vážne problémy spôsobuje pokles darcov v uplynulých dňoch Nemocnici VSŽ a.s. Podľa primárky hematologicko-transfuziologického oddelenia je dôsledkom novej legislatívy. Nemocnici chýbajú všetky krvné skupiny, obzvlášť však "áčka", pretože v priebehu uplynulého víkendu prijali v tomto zdravotníckom zariadení až štyroch krvácajúcich pacientov s touto skupinou. Krv sú nútení nakupovať, ale v tejto situácii ani niet od koho.
"Obvykle sme tu mali v odberový deň štyridsať darcov krvi, teraz je to sotva polovica. Tento stav pretrváva už dva-tri týždne, čo sa podpísalo pod akútny nedostatok krvi. Nový Zákonník práce môže znamenať smrť našej transfuziologickej stanice," rozhovorila sa primárka transfúzneho oddelenia Marta Bandová neskrývajúc svoje sklamanie zo súčasnej situácie.
"Priemerná mesačná mzda mzda na Slovensku je dvanásťtisíc korún, čo predstavuje denný priemer asi šesťsto korún. Pri tristo odberoch na mesiac by sa táto suma vyšplhala na 180-tisíc korún a to je pre nás likvidačná čiastka," skonštatovala MUDr. Bandová.
Nemocnica VSŽ, a. s., bola pritom prvou nemocnicou, ktorá na vznikajúci problém upozornila ministerstvo zdravotníctva dávno predtým, než zákon vstúpil do platnosti. Podľa slov riaditeľa Juraja Vančíka to bolo ešte v septembri minulého roka, po tom, čo ich právnici preštudovali jeho návrh. Zhrození potom informovali ministerstvo o chystanej zmene, avšak bez odozvy. Pracovníci ministerstva odbili problém konštatovaním, že to hádam nebude nik od zdravotníckeho zariadenia vymáhať... Zákonník práce uzrel svetlo sveta v nezmenenej podobe a problém teraz leží na bedrách samotných nemocníc. "Snažíme sa apelovať na zamestnávateľov, aby od nás príslušné čiastky nevymáhali. Zákon im to nestanovuje, iba povoľuje a vyplatené mzdy sa im započítavajú do nákladov. Vyzerá to tak, že s najväčšími podnikmi, ako sú U.S.Steel či VSŽ, sa dohodneme, s ostatnými budeme viesť individuálne rokovania. Ak by sme neuspeli a náklady na spracovanie krvi by sa neúmerne predražili, transfúzke by hrozilo zatvorenie. Verím, že k tomu nedôjde," poznamenal MUDr. Vančík.
Od nemocnice si zatiaľ uplatňovali zamestnávatelia náhradu mzdy vo výške asi štyroch tisíc korún za dovedna troch zamestnancov, ktorí prišli darovať krvi. Viac faktúr dosiaľ neobdržali, ale vedenie sa obáva, že sa situácia môže zmeniť. Preto v súvislosti s novým Zákonníkom práce vypracovala primárka transfuziologického oddelenia návrh opatrení, medzi ktorými dominuje výzva adresovaná darcom, aby prichádzali na odber krvi v čase svojho osobného voľna. Niektorí situáciu pochopili, iní nie. Keď pred dvoma týždňami nemocnica v snahe riešiť vzniknutý problém žiadala darcov, aby pred odberom podpísali prehlásenie, že nebudú od zamestnávateľa žiadať vyplatenie ušlej mzdy, zo štyroch desiatok ľudí v čakárni sa dvadsiati zodvihli a odišli.
Pritom vo svete nie je obvyklé, aby mali darcovia krvi deň voľna. Zvyčajne chodia na odbery vo svojom voľnom čase, pretože akékoľvek výhody a pozornosti (akým je napríklad balíček vitamínov od zdravotnej poisťovne) považujú za formu úplaty. To je v rozpore s humánnou myšlienkou darcovstva krvi, darca by nemal za odber dostať nič okrem základného občerstvenia. Deň plateného voľna preto nemá v krajinách EÚ obdobu. Ak by ale u nás došlo k zrušeniu tohto voľna, lekári sa obávajú, že by počet darcov, aspoň spočiatku, výrazne poklesol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
