japonských vedcov z tokijskej univerzity Nihon, ktorí niekoľko mesiacov skúmali mozgové vlny.
Výskumný tím pod vedením profesora neurológie Akia Moriho študoval, ako sa pri hraní videohier správa mozog 240 detí i dospelých vo veku šesť až dvadsaťdeväť rokov. Vedci rozdelili skúmanú vzorku do troch skupín podľa toho, aký dlhý čas každý zo skúmaných jedincov trávil za hracou konzolou. Sledovaním mozgových vĺn alfa a beta vedci zistili, že ľudia, ktorí dve až sedem hodín denne hrajú videohry, majú tendenciu k prchkosti a podráždenosti, majú problémy s koncentráciou na iné úlohy a ťažšie vychádzajú s priateľmi. Výsledky štúdie zverejnil obľúbený japonský denník Mainiči a v novembri ich bude japonský tím prezentovať na konferencii Spoločnosti pre neurovedu v Orlande na Floride.
Z predchádzajúcich štúdií mozgu je známe, že jeho elektrická aktivita sa prejavuje v rôznych frekvenciách, ktoré sa označujú ako vlny alfa, beta a théta. Tieto frekvencie sa v priebehu dňa menia. Keď je mozog naladený na vlny alfa, cítime sa uvoľnenejší, ba niekedy až ospalí. Vlnenie alfa je typické pre fázu medzi spánkom a bdením, teda chvíle, keď sa prebúdzame a zaspávame. Keď mozog pracuje v režime beta vlnenia, máme pocit sviežosti a čulosti. Vlny beta sú typické pre bdelý stav. Deti, ktoré venujú veľa času hraniu videohier, sa podľa štúdie profesora Moriho vystavujú riziku, že sa poruší prirodzený režim ich mozgového vlnenia. Ich mozog bude naladený len na alfa vlny, ktoré sa prejavujú najmä v zadnej časti mozgu, zatiaľ čo kľúčové frontálne oblasti, zodpovedné za kreatívne myslenie, budú chronicky zanedbané a nepoužívané.
Správanie takýchto ľudí sa tak stáva podráždeným a vyznačuje sa častými a nepredvídateľnými zmenami nálady, narušením sociálnych vzťahov až odcudzením a nesprávnym fungovaním kognitívnych schopností mozgu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
