Michaloviec si zarába už dva roky na chlebík vo Francúzsku. Prvú sezónu strávil v Dijone. V uplynulej odštartoval síce v najvyššej súťaži v Moulouse (spoluhráčom mu bol aj ďalší bývalý hokejista Košíc Juraj Faith), ale po deviatich odohraných zápasoch sa prestal páčiť trénerovi Erikssonovi zo Švédska a preto sa radšej porúčal. Vrátil sa späť do Dijonu.
"Všetci Slováci s výnimkou Ďura si pobalili veci. Teda nielen ja, ale i Konstantinidis a Trebatický. Slovom doslova borcov z východného bloku kouč vyhnal z tímu. Naznačil mi, že ja síce nemusím odchádzať, ale v tom prípade budem zahrievať striedačku. Na to som mu povedal, že som neprišiel preto, aby som robil náhradníka. Zatelefonoval som do Dijonu, kde som dostal znovu zelenú. Nemrzelo ma ani to, že tento klub hral v nižšej lige," uviedol náš útočník , ktorý v Moulouse nebol do počtu, veď počas svojho krátkeho pôsobenia dosiahol jedenásť bodov, bol tretím najproduktívnejším hráčom celku. Nerozumel preto tomu, prečo stratil dôveru. "Možno to bolo v tom, že tento lodivod nedôveruje slovenským hokejistom, skôr sa vyžíva v nasadzovaní v Škandinávcov, Švédov či Fínov." Východniara si v Moulouse všimli na základe výkonov v Dijone. Preto dostal ponuku, chceli ho, navyše trénerom mal byť práve Konstantinidis. "Chcel, aby som prišiel, lenže prezident ho neskôr "zrušil" a angažoval Erikssona. A potom sa to všetko začalo rúcať."
V Dijone bol Pažák obľúbený, výborne vychádzal so spoluhráčmi i predstaviteľmi klubu, preto boli tunajší činovníci radi, že sa vrátil. Vedeli, že získali kvalitného jednotlivca, ktorý v prvom ročníku v 24 dueloch zaznamenal 40 bodov, z nich 25 bolo za góly. V minulej sezóne absolvoval 26 duelov vo farbách Dijonu, získal 66 bodov za 33 gólov a rovnaký počet asistencií. Bol najproduktívnejším hokejistom ligy. Pravda, už sa hralo aj podľa nového "cestovného poriadku". Predtým boli dve skupiny po osem tímov. Prví štyria postúpili z oboch skupín do play-off. "Vtedy sme sa medzi najlepšie kvarteto neprebojovali. V uplynulej sezóne sme sa však dostali až do finále, skončili sme druhí zo šestnástich účastníkov. Aj preto som podpísal nový kontrakt na ďalší ročník." Vtedy ešte tím nešiel medzi elitu, ktorá bola dosť nezáživná vzhľadom na redukovaný počet celkov (sedem - každý s každým hral osem stretnutí). Preto I. a II. ligu už spojili, dovedna v najvyššej súťaži sa predstaví rovnako šestnásť celkov (dve skupiny po osem účastníkov).
V roku 2000 hral Pažák zatiaľ naposledy za košický tím. Potom sa ale nedohodol na novom kontrakte s vedením klubu, jeho predstavy sa funkcionárom zdali prehnané. A či nepomýšľal na návrat domov? "Nikto sa mi neozval a ja som za nikým nebol. Neviem však, či by som dostal toľko, čo v cudzine. Na druhej strane nepopieram, že extraligu by som si ešte rád zahral. Francúzska liga nie je na takej úrovni ako naša súťaž, okrem toho hrá sa iba raz do týždňa, čo mi veľmi nevyhovuje. Na Slovensku som bol predsa zvyknutý ísť na ľad dva-tri razy za týždeň. Preto sa chcem na budúci rok poobzerať po niečom inom."
Tento 26-ročný ofenzívny hokejista nemal problémy zvyknúť si na dianie v krajine galského kohúta, vyhovuje mu, že cudzinci udávajú tón, píšu priebeh zápolení. Navyše mal poruke zakaždým krajanov, napríklad Tekela z L. Mikuláša a Boržíka z Michaloviec. Toto trio by malo zostať spolu, no v elit lige bude úloha ťažšia a Miro je pripravený i na to, že súperi ho budú tesnejšie brániť. Chýr o jeho šikovnosti sa dostal ďaleko. Bodaj by nie, veď jeho rekordom je osem bodov v jednom zápase za 2 góly a poltucet asistencií. "Nechcem sa chváliť, ale tréneri súperov svojich zverencov upozorňovali na mňa, aby si dávali väčší pozor."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
