súčasným ministrom Romanom Kováčom. Bez ohľadu na politické tričko sa tí, ktorí mali na čas v rukách moc rozhodovať o rezorte, zhodli, že jeho dnešný stav je zlý. Všetci zdôraznili, že sa rozhodli stretnúť dobrovoľne a chceli by v stretávaní pokračovať.
Rezort zdravotníctva mal za dvanásť rokov 8 ministrov. Na stretnutie prišli všetci - Stanislav Novák, Alojz Rakús, Viliam Soboňa , Irena Belohorská, Tibor Šagát (bol ministrom v roku 1994 i po roku 1998), Ľubomír Javorský a Roman Kováč. Rokovanie prebehlo za zatvorenými dverami, na tlačovke boli ministri pomerne málovravní.
Hlavným výsledkom bolo rozhodnutie presadzovať prijatie zdravotníckej doktríny, ktorá by mala určiť smerovanie zdravotníctva v strednodobom vývoji. Schválila by ju vláda aj parlament, podobne ako sa schvaľovala doktrína pre armádu.
Bývalí ministri sú ochotní podieľať sa na príprave dokumentu. Podľa nich by uľahčil prácu budúcim šéfom rezortu. "Bez určitej doktríny o tom, ako sa veci budú presadzovať a v akom časovom horizonte, je každý budúci minister odsúdený na neúspech," povedal Šagát.
"Všetci si myslíme že situácia je veľmi vážna. Možnože takéto kumulatívne vydanie svedectva o vážnosti situácie pohne tých, ktorí okrem zdravotníkov o tom môžu rozhodovať," povedal Alojz Rakús, minister v rokoch 1990 - 1992.
Ministri priznali, že za zlý stav môže aj ich neschopnosť prevedčiť politických kolegov o dôležitosti reforiem. "Zmena systému zdravotníctva neprišla. Veľakrát nebolo dostatočné politické krytie pre takéto kroky," povedal Viliam Soboňa, minister za HZDS v rokoch 1992 - 1993.
Na žalostnom stave zdravotníctva sa vraj podpísalo aj časté striedanie ministrov. "Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo sme sa zhodli na potrebe doktríny v zdravotníctve - aby sa nestávalo, že vždy pri nástupe nového minstra sa opustí jedna cesta a nastúpi iná. Teraz nám naozaj nejde o stranícku politiku, ale predovšetkým o zdravotnú politiku v prospech občana. Stabilita je veľmi dôležitá," povedal Kováč.
Názory sa rozchádzali na dnešnú úroveň zdravotnej starostlivosti. Podľa Kováča sa u nás na 12 rokov zdravotná starostlivosť nezhoršila, čo dokazuje vylepšenie ukazovateľov úmrtnosti a chorobnosti. "Svedčia o tom, že naši zdravotníci siahli na dno svojich síl, hoci sú limitovaní organizačne a finančne."
"Zdravotníctvo prestáva plniť svoje základné poslanie," vyhlásil naopak Soboňa.
Keby boli znova ministrami, všetci bývalí šéfovia zdravotníctva by niektoré veci robili ináč. "Možno by som postupoval z hľadiska politickej taktity inak - lepšie by som si pripravil predpolie na presadenie zmien," povedal Soboňa.
"Celkom mi je ľúto, že som nemohol dotiahuť reformu poisťovacieho systému. Centrálny register, kontrolné mechanizmy, funkciu štátneho dozoru ministertva zdravotníctva a financií..." povedal Ľubomír Javorský, ktorý ako jediný vydržal v kresle celé štyri roky 1994-1998. Malo sa tiež zabrániť mocnému lobingu rôznych skupín, ktoré dokázali zabrániť reformám.
"Zámery a zásady, ktoré som mal v transformačných krokoch, by som nemenil. Treba však presadzovať ich zavedenie do života. Nepodarilo sa dosiahnuť také dohody, aby boli priechodné, či už v štátnom rozpočte, alebo v legislatíve. Preto došlo k opozdeniu celého procesu," povedal Tibor Šagát.
"Išiel by som cestou razantnejšieho presadzovania, bol by som menej ochotný ku kompromisom - nielen voči kolegom vo vláde, ale aj k ostaným organizáciám," povedal Roman Kováč.
(mar)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
