zeleno-bielych farieb pôsobil v uplynulých dvoch sezónach v Považskej Bystrici. V júni tohto roku bol prijatý na denné štúdium Fylozofickej fakulty Prešovskej univerzity a následne požiadal svojho zamestnávateľa o umožnenie študentského hosťovania v ŠK Farmakol. Stanovisko funkcionárov MŠK bolo zamietavé a tak Šarišania, odvolávajúc sa na prestupový poriadok SZH, požiadali o definitívne vyriešenie tohto prípadu matričnú komisiu SZH. Tá by mala podľa platných ustanovení schváliť študentské hosťovanie v prípade, že ide o hráča, hoci aj zmluvného, ktorý nastúpil na denné štúdium základnej, strednej alebo vysokej školy vzdialenej od miesta materského klubu minimálne 50 kilometrov. Pod pojmom materský klub sa myslí v tomto prípade MŠK Považská Bystrica. Takže, podľa predošlých riadkov, by M. Grucovi nemalo stáť nič v ceste, aby nastávajúci ročník HIL-ky odštartoval v klube, v ktorom s hádzanou ako malý chlapec pred rokmi začínal. A aj keď na vyjadrenie kompetentných treba ešte niekoľko dní počkať, nejestvuje dôvod, prečo by sme nepožiadali minuloročného najlepšieho strelca Považanov o nasledujúci rozhovor.
Vaše spomienky na pôsobenie v prešovskej hádzanej nie sú v žiadnom prípade ešte staré. S akými pocitmi ste pre dvomi rokmi odchádzali do Považskej Bystrice?
"V Tatrane som absolvoval krst medzi seniormi v sedemnástich rokoch. Bol som hrdý na to, že hrávam v klube, ktorý bol baštou nielen slovenskej, no celej niekdajšej československej hádzanej. Avšak vtedajšie vedenie Tatrana a aj tí, ktorí sa uchopili moci hoci len na krátke obdobie po nich, všetci len sľubovali. A ak mám byť úprimný, mal som obavy, či v rovnakom trende nebude pokračovať aj vedenie Farmakolu, ktoré prevzalo tento šport pod svoju kuratelu v lete minulého roka. Našťastie pánovi Chmeliarovi stačilo len krátke obdobie, aby širokej verejnosti ukázal, že je jedným z mála funkcionárov, ktorý plní sľuby. Napríklad už len tým, že vráža nemalé peniaze do rekonštrukcie haly, všetkým dokázal, že nechce na hádzanej iba zarobiť".
K terajším klenotom prešovskej mužskej hádzanej patríte, popri mnohým ostatných hráčoch, aj vy. Koľkými titulmi majstra Slovenska sa môžete pochváliť?
"Najcennejšie ligové kovy som začal zbierať už od žiackych kategórii pod vedením trénera Jozefa Lukáča. V mladšom doraste som pokračoval pod vedením dnes už nebohého Milana Partillu, ako prvoročiak som získal tretie miesto, o rok neskôr prvé. V kategórii staršieho dorastu ma počas troch sezón viedol najskôr Milan Murgoň, po ňom Ján Lozák a vždy sme sa tešili z zisku titulu. Žiaľ k mužom som definitívne prešiel v období, keď to s prešovskou hádzanou nevyzeralo dobre a kvôli finančným suchotám odchádzali najlepší hráči do iných klubov. Ani ja som nebol výnimkou, najprv som odišiel na krátky čas do univerzitného izraelského klubu A. S. A. Tel Aviv, no a potom už prišla ponuka z Považskej Bystrice. Inak ako kladne sa na ňu reagovať nedalo, tu v Prešove už okrem veľkohubých sľubov vtedajších funkcionárov neexistovalo vôbec nič."
Absolvovali ste dve sezóny v Považskej Bystrici, v nich sa vám osobne, no i celému mužstvu darilo nie vždy rovnako. Najprv predposledné miesto vo východnej divízii, o rok neskôr slovenský titul a ocenenie najlepšieho kanoniera tímu...
"V prvom roku nás trénoval Štefan Katušák, veľa príležitostí mi nedával, preferoval skôr domácich borcov a tak to nakoniec aj dopadlo. V závere sezóny ho vystriedal nebohý Jaroslav Papiernik, mimochodom podľa môjho názoru najlepší tréner, aký ma v doterajšej kariére viedol, no na zvrat už bolo neskoro. V nasledujúcej sezóne to už bolo oveľa lepšie, darilo sa mi v koncovke, korunu kráľa strelcov som získal napriek tomu, že som v šiestich zápasoch kvôli zraneniam chýbal. Presnú štatistiku si nevediem, no vsietil viac než sto päťdesiat gólov".
Zranenie vás neobišlo ani vo finálovej sérii o slovenského majstra. Považania prehrali tretí duel v Sečovciach možno aj preto, že ste stihli absolvovať iba jeho prvý polčas a časť z druhého.
" Vo výskoku ma jeden z hráčov súpera zozadu sotil, dopadol som dosť nešťastne na ruku a pocítil veľkú bolesť v zápästí. Výsledkom bola prasknutá navikulárna kosť, ktorá je našťastie dnes už v poriadku".
Zápasy o víťaza HIL proti Karvinej ste tak neabsolvovali, no všetko si možno vynahradíte 14. septembra, kedy sa Prešov predstaví v 4. kole práve na jej palubovke. Aká je vaša prognóza pred týmto meraním síl?
"Bude to nesmierne náročné stretnutie. V kádri HBC sú perfektní hráči, niekoľkí reprezentanti, ústrednou postavou je stredná spojka Saša Račenko. Dokáže prihrať na milimetre presne ktorémukoľvek spoluhráčovi, bude veľmi dôležité ustrážiť ho".
Ak sa podarí definitívne dotiahnuť do úspešného konca vaše hosťovanie v Tatrane, bude pre vás zaujímavé predovšetkým vystúpenie v Považskej Bystrici. A možno aj nie veľmi príjemné. Súhlasíte?
"Tamojší hádzanári ma isto šetriť nebudú, no to isté nech čakajú odo mňa. Čo sa týka divákov, poznám ich zatiaľ iba z tej lepšej stránky. Dokázali vždy vytvoriť výbornú atmosféru, chodili nás povzbudzovať v hojnom počte, okolo tisíc dvesto. No ako to bude v prípade, že ma uvidia v zeleno-bielom drese, to si v tejto chvíli predstaviť neviem. Nechám sa radšej prekvapiť, no rozhodne si z toho veľkú hlavu nerobím".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
