však podstatnú časť svojho života strávil v obci Svätá Mária v Trebišovskom okrese, emigroval v roku 1984 do Spojených štátov amerických. Krátko predtým si vyslúžil miestenku v niekdajšej najvyššej československej súťaži, no osud to zariadil tak, že Arnold Klein na dlhý čas fúkal do píšťalky len za veľkou mlákou. Aj preto sa oficiálne rozhodol ukončiť aktívnu činnosť tam, kde zočil prvýkrát svetlo života. V stretnutí 1. FC Košice Spartacus Nyiregyháza, ktoré bolo súčasťou piatkového Memoriálu Štefana Nadzama, rozhodoval spolu s Gabrielom Weissom a Bohdanom Benedikom posledné stretnutie v pozícii hlavného arbitra. Ako však sám prízvukuje, s píšťalkou sa na dobro nelúči v Amerike bude rozhodovať univerzitnú súťaž.
Prezraďte, komu skrsla myšlienka pozvať vás do rodných Michaloviec, aby ste tu absolvovali symbolickú rozlúčku s rozhodcovskou píšťalkou?
"Stalo sa tak koncom minulého roka, keď som sa so svojim niekdajším rozhodcovským súputníkom Štefanom Czetőom stretol na zápase Ligy majstrov Sparta Praha Real Madrid. Práve on mi ponúkol túto možnosť, pričom ja som ju s radosťou privítal. Lúčim sa len s aktívnou činnosťou na pôde bývalého Československa, v USA budem naďalej rozhodovať stretnutia univerzitných tímov."
Je herná úroveň týchto tímov porovnateľná s kvalitou slovenských celkov?
"Prvých dvadsať tímov univerzitných súťaží by sa úrovni mužstiev, ktoré som videl na Memoriáli Štefana Nadzama, určite vyrovnalo. Niektoré sú možno ešte lepšie."
Predsa len, verili ste, že by ste sa ešte mohli vrátiť s píšťalkou do Michaloviec?
"Keď som v roku 1984 emigroval do USA, tak som neveril, že sa vôbec vrátim do vlasti, nieto do Michaloviec. Samozrejme, potešil som sa udalostiam v novembri 1989, pretože to znamenalo aj možnosť návratu do rodnej vlasti."
Aké boli vaše rozhodcovské začiatky?
"Začal som rozhodovať v roku 1973 a neskôr som bok po boku Štefana Czetőoa postupoval vyššie. V roku 1984 som sa prepracoval až do najvyššej Československej súťaže, avšak viedol som v nej asi len dvanásť stretnutí, pretože som potom emigroval."
Krajinu neobmedzených možností preslávila predovšetkým profesionálna futbalová súťaž Major Soccer League. Rozhodovali ste aj v nej?
"Keď som tam prišiel ja, táto súťaž ešte neexistovala. Bol tam len akýsi predchodca tejto ligy. Rozhodoval som však medzinárodné zápasy ako Kolumbia Salvádor či USA Benfika Lisabon."
Ako na vás vlastne Američania prišli? Za akých okolností ste si vybojovali rozhodcovský odznak?
"Po mojej emigrácii som bol najprv štyri mesiace v Juhoslávii, kde som zašiel na tamojší futbalový zväz. Jeho generálny sekretár Dušan Maravič mi napísal doporučovací list na Americký futbalový zväz i do vtedajšej najvyššej súťaže NCCL, kde hral trebárs aj slávny New York Cosmos. Hneď nato mi zástupcovia NCCL poslali profesionálnu zmluvu, z ktorej som sa však dlho netešil. Prakticky hneď po mojom príchode do USA som sa v New Yorku Times dočítal, že súťaž zbankrotovala. V Spojených štátoch amerických teda v tom čase nejestvovala žiadna súťaž, a tak som musel začať od piky."
Keďže žijete v Amerike, určite ste museli zaregistrovať futbalový boom, ktorý zavládol po úspechu zverencov Brucea Arenu na nedávnom svetovom šampionáte, však?
"Určite, veď to bol prelomový úspech amerického futbalu. Európsky futbal je za Atlantikom najpopulárnejším športom vôbec, je tam 28 miliónov registrovaných futbalistov i futbalistiek. Posledné tri svetové šampionáty, z ktorých jeden bol práve v USA, sa sledovali s nevšedným záujmom. Na spomínaných majstrovstvách v roku 1994 mal Americký futbalový zväz čistý zisk 100 miliónov dolárov. Je pochopiteľné, že sa to všetko spätne investovalo do rozvoja futbalu, vybudovali sa nové ihriská a založili aj profesionálnu ženskú súťaž."
Prečo je však pre Slováka americký šport spojený najmä so šprintujúcimi atlétmi, tvrdými hokejistami, surovými americkými futbalistami či smečujúcimi basketbalistami?
"Sám si to neviem vysvetliť. Viem, že pohľad na dobre hrajúceho amerického futbalistu je pre nás stále čímsi výnimočným. Soccer však jednoznačne napreduje, na poslednom šampionáte ste sa mohli o tom sami presvedčiť. Priznám sa, odkedy som za veľkou mlákou, ani raz som bejzbal či americký futbal v televízii či naživo nesledoval, ale hokej či soccer áno."
Spomínali ste, že rozhodujete univerzitné súboje, zastávate aj niektorú z funkcionárskych úloh?
"Nie, ani som v nej nikdy nepôsobil. Po tom, čo som v roku 1994 prestal rozhodovať pre Americký futbalový zväz, som prešiel k univerzitám a tam som doteraz. Okrem toho som výrobným riaditeľom v jednej fabrike, kde vyrábame kotle a radiátory. Máme asi päťsto zamestnancov a celkom sa nám darí."
Akí sú fanúšikovia v Amerike? U nás, keď sa im výkon rozhodcu nepáči, neraz mu pohrozia zovretou päsťou, aké je to tam?
"Poviem to takto, oni futbalu veľmi nerozumejú, takže sa ani veľmi nehádajú. Sú tam však aj talianske, grécke či španielske súťaže, v ktorých občas nie je sranda pískať… Vo vysokoškolských súťažiach je bezpečnosť rozhodcu veľmi vysoká, hráči aj tréneri sú veľmi disciplinovaní, lebo ak by sa nevedeli zmestiť do kože, ihneď by prišli o prácu, alebo by ich vyhodili zo školy. V tomto si môžme brať od nich príklad."
Máte nejaký zaujímavý zážitok z rozhodovania na americkom kontinente?
"Áno, veľmi dobre si spomínam na duel medzi poľskými orlami a jedným talianskym tímom. Za Poliakov nastúpili väčšinou veteráni, bývalí reprezentanti, ktorí však na pohyblivých Talianov už veľmi nestačili. Bývalí poľský reprezentant Adam Muszial hral ľavého obrancu, jeho sokom bol mladučký a veľmi dobre pohybovo vybavený taliansky útočník. Keď mu už po niekoľkýkrát ušiel, začal mu po poľsky nadávať. Prišiel som k nemu a bez okolkov som mu ukázal červenú kartu. Bezprostredne nato vbehol poľský tréner do ihriska, po anglicky sa ma vypytoval, prečo som ho vylúčil. Povedal som mu čo by si urobil ty, keby ťa ktosi poslal tam, odkiaľ si prišiel? Cez polčas prišiel za mnou aj spomínaný Muszial a vravel mi, že sa na mňa už dobre pamätá. Ešte pred útekom som rozhodoval medzinárodný turnaj v Mielcach, kde hral aj on. Bez ohľadu nato, červenú kartu by som mu za nešportové správanie aj tak udelil."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
