rozhodnú o našom členstve-nečlenstve v NATO a EÚ. Výnimočnosť, na ktorú treba upozorniť, a možno pred ňou aj vystríhať, berie na seba podobu radikálnej obmeny slovenskej politickej triedy.
Po tom, čo sa na nominačných snemoch, kongresoch a zjazdoch uzavreli všetky kandidátne listiny, je očividné, že sa schyľuje k invázii nových tvárí. Ak si zhrnieme terajšie percentá "zaujímavých" strán a spočítame voliteľné miesta, vyjde nám, že až cca dve tretiny parlamentných kresiel čaká na nové zadky. Také čosi je v zabehaných demokraciách mimoriadne nezvyklé (v novej českej snemovni zasadlo napr. iba dve pätiny - 80 - novicov). Držíme v rukách nepriamy dôkaz o tom, že dvanásť rokov po prevrate je slovenský politický systém stále v štádiu prvohôr.
Základom stability, o ktorej sa v poslednom čase toľko hovorí, je kontinuita. Štandardné strany si pestujú poslancov, pre ktorých je politika životnou dráhou a poslaním. Skúsenosti z jedného či viacerých funkčných období sa všade chápu ako kapitál, know-how, drahý stranícky software, s ktorým sa nehazarduje. Veľmi ťažko sa totiž supluje dlhoročná skúsenosť chuťou do práce a zanietením nováčikov. Na Slovensku vnímame veci inak; dlhodobo pestovaná atmosféra dala vznik legende, že lepšou budúcnosťou politiky a Slovenska sú "nové tváre". Isteže, umelecký dojem z končiaceho parlamentu agende "nových tvárí" veľmi praje. Niet ale žiadnych dôvodov pre domnienku (tobôž garanciu), že po septembri to bude lepšie. Skôr presne naopak. O tom je svedectvo kandidátnych listín.
Napr. v HZDS sa dejú čistky odjakživa, tentoraz ale Mečiar vyzametal najhlbšie a najciteľnejšie. Jediným prínosom novej zostavy - s úvodzovkami i bez - pre poseptembrový parlamentný život bude asi on sám. Ak mu teda vydrží predsavzatie, že sa mandátu tentoraz nezriekne. Zhluk nových tvárí HZDS, ktoré z kandidátky pozerajú, je produktom ľúteho boja straníckych štruktúr a predsedových rozmarov, nie kvalít preukázaných vo verejnom živote.
Hlavnými nositeľmi "new wave" sú nové strany - Smer a ANO. Od nich kontinuitu ani nemožno žiadať. So zreteľom na dôveru, ktorú im voliči prepožičiavajú, je však celkom oprávnené čakať prílev osobností, ktorých kvalifikáciou je aj čosi výraznejšieho, než schopnosť pristáť v správnom čase na správnom mieste. Súpisky oboch však vyvolávajú iba skepsu a temno v duši, kam tie mená zaradiť... A ako dominatný pocit ešte vystupuje nutkanie prebehnúť si Cibulkove registre spolupracovníkov ŠtB...
Na to, že Smer existuje už tri roky, je diera za Ficom a Beňovou priepastná. Teda pokiaľ ide o verejnú známosť ľudí, ktorí by mali nasledujúce štyri roky určovať v miere viac ako významnej tvár a beh dejín Slovenska. Denným sledovačom politiky ešte čosi hovoria mená Čaploviča, Zalu a Murgaša. Za prvou päťkou sa ale už tmolí iba hmlovina anonymov... Koeficient verejnej známosti majú kandidáti Smeru č. 6-31 asi totožný, ako z telefónneho zoznamu ľubovoľne vylosovaná vzorka.
Tá správna otázka znie, či neschopnosť za tri roky čímkoľvek upútať je znakom tej profesnej avantgardy, ktorú predseda Smeru (ako najčastejší a najtvrdší kritik terajšej NR SR) sľuboval. To vlastne ani nie je otázka... Smer, ak naplní svoje ambície, proste dodá do NR SR 25 mačiek vo vreci. Pre Fica možno nie je dôležité, či sú čierne alebo biele, hlavne že budú chytať myši, ako znie jeho obľúbený bonmot... Náš bonmot vo forme dopytu zase môže byť, čo z politiky, okrem chytania myší, ešte Ficovi kandidáti vedia...
Zdanlivo menší problém majú v televíznej strane. Hlavnú príčinu netreba rozvádzať - keby sa zjavoval každý druhý deň na najsledovanejšej obrazovke, dobré šance na imidž experta by mal aj ľadový medveď. Zopár vyprofilovaných osobností, ktoré by sa presadili aj bez Markízy - Drgonec, R. Zajac, Chmel - však silne kontrastuje s priemernosťou okolitého komparzu.
Personálnou revolúciou sa nevyhrážajú azda iba listiny KDH, SMK a SDKÚ, teda známe firmy. Vzhľadom na ich združenú silu je to dosť málo. Najväčšou stratou kvality bude potom zmiznutie zo scény osobností, kandidujúcich za podprahové strany, resp. nekandidujúce vôbec.
Dôsledky takejto generačnej výmeny môžu byť celkom dramatické. Ten, kto sa o dva mesiace poberie k urne, by si teda mal zodpovedať okrem iných aj otázku, či má na podobné experimenty chuť. Pretože fakt, že teraz je všetko zle, ešte neznamená, že to nemôže byť aj oveľa horšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
