nevedie.
To, že teplý vzduch stúpa hore si iste všimlo mnoho ľudí stačí pohľad na horiace ohnisko. Iba dvaja však z toho vyvodili dôsledky: bratia Jacques Étiénne a Joseph a Michel Montgolfiérovci.
Montgolfiérovci boli výrobcovia papieru a mali továreň neďaleko Lyonu vo Francúzsku. Zistili, že ľahké vrecúško naplnené dymom z horiacej slamy a vlny sa vznesie do výšky a letí. V lete 1783 vypustili hodvábny balón polepený papierom a naplnený horúcim vzduchom: počas desaťminútového letu prekonal balón vzdialenosť väčšiu než 1 km. V koši balónu však zatiaľ neboli ľudia. Prvými dobyvateľmi vzduchu (rovnako ako o storočie neskôr kozmu) boli zvieratá. V tomto prípade kohút, kačka a baran. Medzi prvými divákmi bol aj Ľudovít XIV. a Mária Antoinetta.
Prví ľudia, ktorí našli odvahu na let v balóne (ktorému sa hovorilo montgolfiéra), boli Jean Pilatre de Rozier a markíz Francois d'Arlande. Ich montgolfiéra bola vysoká 2o m a v najširšom mieste mala priemer 14 metrov. Pod balónom bol upevnený kôš pre "letcov" s "ohniskom" uprostred (pre ohrievanie vzduchu). Ich let sa uskutočnil v Paríži 21. novembra 1783. Počas 25 minút balón preletel vzdialenosť 9 km. Po tom sa však v plášti balóna prepálila diera a ten musel pristáť. Pasažieri mali šťastie, iní pri podobných pokusoch prišli o život. Francúz Jacques Alexandre Charles zostrojil dokonalejší balón plnený ľahkým vodíkom a podnikol s ním sám aj prvý let.
Balóny síce vzbudili veľké nadšenie, ale čoskoro sa ukázalo, že majú celý rad nevýhod. Predovšetkým boli zle ovládateľné a chýbal im pohon.
Riešenie priniesli vzducholode. Keď bola v roku 1870 obliehaná pruským vojskom, všimol si pruský dôstojník Ferdinant von Zeppelin, že Francúzi dopravujú do obkľúčeného mesta náklady pomocou balónov. Začal preto pracovať na konštrukcii vzducholode, ktorá by bola na rozdiel od balónov riadená. Svoju prvú vzducholoď postavil v roku 1900 a naplnil ju tiež vodíkom. Nebola síce veľmi podarená, ale Zeppelin ju neustále vylepšoval, a tak v roku 1909 už mohli byť vzducholode zavedené do osobnej dopravy a ešte do I. svetovej vojny prepravili viac než 35 tisíc ľudí. tieto úspechy nenechali bez povšimnutia nemeckú vládu, ktorá zadala Zeppelinovi zákazka na celú "letku" a tak viac než 100 vzducholodí mohlo počas I. svetovej vojny bombardovať nepriateľské mestá. Prvý let cez Atlantický oceán do Ameriky uskutočnil major Scott vzducholoďou z Veľkej Británie v r. 1919.
Zeppelin zomrel v roku 1917 a nedožil sa tak veľkého rozmachu medzikontinentálnych letov v 30-tych rokoch minulého storočia. Jeho najznámejšou loďou bola Graf Zeppelin, ktorá nalietala viac než 1 600 000 km a najväčšou pýchou Hindenburg. Ten bol dlhý 248 m a mal priemer 41 metrov. Štyri motory mu umožňovali rýchlosť až 150 km/hod. a bez medzipristátia zvládol 14 000 km. Mal kabíny pre 50 cestujúcich s teplou a studenou vodou, fajčiarsky salónik a pod. Dňa 5. mája 1937 však postihla Hindenburg katastrofa: vybuchol a v jeho troskách zomrelo 36 osôb.
Moderná doba sa dnes čiastočne vracia k prednostiam vzducholodí, ale stále viac sa stretávame s klasickými balónmi na teplý vzduch. Dokonalé materiály plášťov balónov a výkonné plynové horáky umožňujú rozvoj tejto krásnej športovej disciplíny.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
