roztiahnú krčné rebrá do tvaru štítu v podobe veľkej hlavy. Ozajstnú hlavu zahnú do vodorovnej polohy pripravenú k výpadu. Ohrozená kobra sa vztýči, syčí a niekedy pľuje jed až na vzdialenosť dvoch metrov. Protivník zasiahnutý do oka dočasne oslepne.
Na indických bazároch a trhoch často vystupujú zaklínači hadov s kobrami. Ich pôsobivé predstavenie nebýva až tak nebezpečné ako vyzerá. Pred možnosťou smrteľného uštipnutia hadom sa bránia starodávnym chirurgickým rezom, ktorým prerušujú trubicu spájajúcu jedovú žľazu hada so zubami. Had síce vyškiera obávané jedové zuby, ale pri uhryznutí vpustí do rany zanedbateľné množstvo jedu. Elita fakírov však pracuje s celkom zdravými hadmi, uštipnutie ktorých môže byť naozaj smrteľné. Umenie zaklínačov hadov je veľmi staré, prvé zmienky o ňom sú v staroegyptských textoch z čias okolo 2 500 rokov pred n. l. Hadiarstvo býva dedičným povolaním, príprava adeptov začína už vo veku 5 - 6 rokov. Pre základný výcvik sa používajú nejedovaté hady, učeň sa musí naučiť ako ich uchopiť, znať ich reakcie a vycvičiť sa v trpezlivosti a potrebnej odvahe. Ďalej sa musí naučiť pracovať s hadiou píšťalkou, ktorá je ich jediným cvičiteľským nástrojom. Laici väčšinou nevedia, že had zvuk píšťalky nepočuje, lebo nemá vyvinutý sluch. Tajomne znejúce tóny píšťalky sú určené pre divákov, kým had reaguje na jej pohyby. Podstata triku spočíva v tom, že kobra bola cvičená a dráždená pomocou píšťalky, ktorú považuje za úhlavného nepriateľa. Tvrdé bambusové drevo je pre ňu sokom čo sa jej nebojí a do ktorého nepreniknú jej jedové zuby, ale ktorý ju dokáže bolestivo uderiť. Had po vypustení z prúteného košíka sa vztýči do bojovej pozície a sleduje každý pohyb píšťalky. Umením fakíra je dosiahnuť rovnováhu medzi strachom a útočnosťou hada. Príliš vystrašená kobra sa snaží uniknúť, čo by bolo fiaskom, naopak smelá kobra "netančí", ale zaútočí, čo by vystúpenie pripravilo o vierohodnosť, že ju zaklínač hypnotizoval. Zámer upútať pozornosť hada čo najdlhšie dosahuje zaklínač tým, že píšťalkou kýva zo strany na stranu a had jeho pohyb kopíruje, čím vzbudzuje dojem, že tančí.
Kobra indická (1,5 m) žije nielen v Indii, ale aj v Iráne, Thajsku, Laose, Indonézii, južnej Číne a na Filipínach. Na zadnej strane štítu má kresbu v podobe očí, preto je nazývaná tiež okuliarník. Falošná kresba "tváre" je práve na mieste, kde by ju mohol uhryznúť mungo, jej najčastejší lovec. Potravou kobry sú drobné cicavce, vtáky a vtáčie vajcia. V dedinských sídlach prenasleduje myši a potkany, ktorí spôsobujú veľké škody na skladovaných potravinách i na poliach. Preto ju domorodci neprenasledujú napriek jej jedovatosti a nebezpečnosti.
V celej juhovýchodnej Ázii je rozšírená kobra kráľovská, najväčší jedovatý had na svete, dorastá dĺžku až 5,5 metra. Jej uhryznutie zabije i slona. Živí sa hlavne inými hadmi. Známe je i kobra egyptská, ktorá mala spôsobiť smrť kráľovnej Kleopatry. Žije v Egypte, Maroku a Alžírsku. Kobra čierna je najviac rozšírená v západnej a strednej Afrike.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
