rieky Hnilec, uprostred vrchov Spišskogemerského Rudohoria, známeho už v dávnej minulosti ako bohatá rudonosná oblasť.
Názov Gelnica je odvodený od rieky Gnilec (Hnilec), z čoho neskôr vznikol aj nemecký názov Göllnitz a z neho slovenský názov Gelnica, svedčí o slovanskom pôvode a o osídlení údolia Hnilca Slovanmi ešte pred príchodom nemeckých kolonistov na Spiš v XIIXIII. storočí. S príchodom Nemcov sa Gelnica rýchlo rozrastala na mestský organizmus a v roku 1264 dostala mestské práva od uhorského kráľa Belu IV.
V štrnástom a pätnástom storočí prežívala Gelnica vrcholné obdobie rozkvetu. Ťažilo sa nielen striebro a meď, ale aj zlato, ortuť, olovo a železná ruda. V gelnických baniach pracovalo 300 až 400 baníkov.
V druhej polovici 19. storočia sa stalo klinčekárstvo a reťazárstvo v Gelnici najvýnosnejšou živnosťou a gelnické klince boli známe v celom Uhorsku. V roku 1870 vyrábalo klince 360 majstrov, 90 tovarišov a 95 učňov. V rokoch 18651875 predstavovala gelnická výroba 90 miliónov klincov ročne.
V súčasnosti Gelnica láka návštevníkov svojimi historickými, kultúrnymi a prírodnými pamätihodnosťami. V meste je rímskokatolícky, gotický a klasicistický evanjelický kostol, banícke múzeum, neskorobarokové tereziánske domy, Zámčisko.
Bývalé Thurzovké kúpele s krásnym jazerom poskytujú aj dnes možnosť vychutnať chvíle oddychu v očarujúcom prostredí.
Lyžiarske terény na Šibeničnom vrchu, poskytujú výborné podmienky na zimné športy. Na svoje si prídu nároční lyžiari i začiatočníci. V prípade nepriaznivých snehových podmienok je k dispozícií svah s umelou lyžiarskou dráhou, prvou na Slovensku.
Autor: pj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
