Stodolník a fľaškové kmotričky

Má veľký klobúk,chodí poobkrúcaný slamenými povrieslami,vie sa zväčšiť i zmenšiť, má vraj železné kosti,na ktorých mu rastie ľudské mäso a zásadne

Má veľký klobúk,chodí poobkrúcaný slamenými

povrieslami,vie sa zväčšiť i zmenšiť, má vraj železné kosti,na ktorých mu rastie ľudské mäso a zásadne ho nezaujímajú prázdne stodoly.Tento domáci duch- ochranca úrody, je v mnohých častiach Slovenska i Čiech známy pod menom Stodolník,či Stodolový majster,ibaže, v prázdnej stodole je nezamestnaný.To v čase žatvy, keď sa stodoly plnia,má čo robiť, aby vedno s ľuďmi uchránil žitko od poškodenia či zničenia.Žatvová štartérka Margitka budí teda v týchto dňoch aj mýtického Stodolníka.Žatva rýchlym tempom postupuje z juhu na sever a keby Stodolník náhodou v kombajnovom tempe nestíhal,starkí mu dodnes asistujú.Viacerí stále zachovávajú pradávne žatevné zvyky.Jedným z najstarších je dvíhanie prvého zožatého zrna k nebu a prosba Bohu,aby klásky boli čo najhojenšie.Ešte z pohanských čias pochádza obyčaj, nielen venovať prvé klásky božstvám ale počínať si mimoriadne pozorne a s posvätnou úctou aj pri príprave prvých jedál z novej úrody o ktoré sa zásadne treba podeliť.Podobná pozornosť patrí aj prvým snopom a spôsobu ich ukladaniu do stodôl.Ľudia sa snažili oklamať najmä pažravé myši - a tak aby ich poplietli,snopy nevnášali pod strechu klasmi dopredu a museli byť pritom úplne ticho,aby myšiská nepočuli,že prvé žitko je už prinesené.Tíško bolo treba uložiť pod prvý snop aj špeciálne protihlodavcové zeliny a fľašku s pálenkou,ktorú ženci vypili až pri dožinkoch.Podobnú pozornosť venovali aj posledným snopom,ktoré obyčajne použili na zhotovenie dožinkových vencov.Ľudia si vážili skutočne každého zrniečka, dorábali kedysi svoj chlebík s veľkou námahou.Potvrdzuje to aj zaujímavý zvyk - mnohí chlapi si driek preventívne pri žatve obkrúcali slamenými povrieslami,aby ich neboleli kríže. Inde obkrútili povrieslami napr. slivky aby sa nadmerná námaha žencov"preniesla" z ľudí na stromy.Ťažká práca počas žatvy ľudí mimoriadne zbližovala - z tejto sezónnej činnosti vznikali v minulosti niekde na Slovensku aj tzv. žatvové kmotrovstvá.Ľudia,ktorí sa podieľali na zbere úrody sa neraz na potúženie počastovali pálenkou a považovali sa potom za kmotrov.Starší ľudia na vidieku neraz o niektorých susedoch práve kvôli tejto obyčaji vravia- to je naša fľašková kmotrička či žatvový krstný.