Európe. Rýchlovlaky o hmotnosti 1000 t mali dosahovať rýchlosť 160 km/h.
Skonštruovanie dvojcylindrovej parnej lokomotívy zodpovedajúceho výkonu (okolo 4 000 kW) prekračovalo mieru únosnosti zaťaženia jednotlivých hnacích mechanizmov, nehovoriac už o vzniku veľkých dynamických síl. Takéto lokomotívy neboli preto v USA veľmi obľúbené. Aj z toho dôvodu už parné lokomotívy "Malleta" nedosahovali také vysoké rýchlosti. Úpravu jednotlivých pohonov a pevného podvozku navrhla firma Baldwin (Altoona), ktorá si týmto krokom vylepšila svoje postavenie na trhu. Stroje nadobudli toľko predností, že v mnohých smeroch prekonali aj vynikajúce lokomotívy železnice Pennsylvania Railroad. K základnému vybaveniu patril kotol klasickej konštrukcie, termosifóny a modernejšia spaľovacia komora. Na nosnej konštrukcii boli umiestnené nastaviteľné podvozky (usporiadanie kolies 2 BB 2). Predné podvozky mali malú možnosť bočného nastavenia, zadná bola typu Delta. Všetky ložiská jednotlivých osí včítane hnacieho mechanizmu boli valivé. Samozrejmosťou bol i mechanický podávač uhlia. V rokoch 1945 - 1946 sa vyrobilo 50 kusov týchto lokomotív. Do širšieho povedomia obyvateľstva sa dostali tým, že určitý čas sa využívali v rýchlovlakoch Broadway Limited, General, Chicago Arrow, kde dosahovali priemernú cestovnú rýchlosť 120 km/h. Parné rušne série Tl sa zaradili do exkluzívneho klubu tých strojov, ktoré dokázali vyvinúť rýchlosť až 205 km/h.
Ako to už v prípade technického pokroku býva, aj tieto lokomotívy odišli zo scény nie veľmi slávne. Ich tragédiou sa stalo neustále prešmykovanie hnacích kolies a nedostatočná konzervácia jednotlivých súčastí. To bolo aj hlavnou príčinou postupného vyradenia z prevádzky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
