pomstiť sa Vladimírovi Mečiarovi. Povedal to politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov v reakcii na vznik novej strany, ktorú založil druhý najpopulárnejší muž HZDS a jeho dlhoročný člen Ivan Gašparovič.
Podľa Mesežnikova bude otázne, ako túto situáciu vyhodnotia voliči HZDS, pretože novú stranu zakladajú známe osobnosti, ktoré boli doteraz lojálne voči Mečiarovmu HZDS. Hoci neočakáva veľký odlev voličov HZDS smerom ku Gašparovičovmu subjektu, nevylúčil, že vznik strany ich prinajmenšom zneistí. "Nemusí to však nevyhnutne znamenať podporu novej strane," zdôraznil politológ.
Rozčarovanie časti voličov HZDS z udalostí na nominačnom sneme ich však môže posunúť k úvahe nezúčastniť sa volieb. Pre HZDS podľa Mesežnikova vzniká nová situácia, výsledkom ktorej bude zmena jeho volebnej agendy, doteraz zameranej na kritiku súčasnej vlády. "Hnutie bude musieť vysvetliť svojim voličom, čo sa udialo, a udržať si ich," dodal politológ. Mesežnikov nevylúčil, že HZDS opustia aj ďalší ľudia, najmä tí, ktorí sa neobjavili na kandidačnej listine, prípadne sú na nezvoliteľných miestach. Do termínu podania kandidačných listín politických strán zostáva len niekoľko dní a podľa politológa je nepredstaviteľné vytvoriť dovtedy silnú a fungujúcu stranu. Za problém označil aj zozbieranie 10-tisíc podpisov na účasť vo volebnej súťaži.
MEDZITITUL: Gaulieder očakával Gašparovičovo rozhodutie
Vylúčený exposlanec HZDS z parlamentu František Gaulieder očakával, že Ivan Gašparovič založí vlastnú politickú stranu. Považuje to však za "úsmevné". Gaulieder pre TASR ďalej o Gašparovičovi povedal, že bol jedným z tých, ktorí ho rázne presviedčali, aby neopúšťal rady hnutia a jeho poslanecký klub. "On rozhodol o mojom vylúčení z Národnej rady SR a o tom, že parlament o tom vôbec rokoval. Vznik strany hovorí o jeho urazenej ješitnosti a neuspokojených predstavách v HZDS. Gašparovič rýchlo zabudol, že takto to fungovalo stále. Mečiar rozhodoval prakticky o všetkom a zvlášť o kandidátke," zdôraznil Gaulieder.
Zarazilo ho aj to, že Gašparovič bol "prekvapený" neúčasťou na kandidátke. Podľa jeho slov v HZDS bola vždy teória, že ostala tretina pôvodných poslancov a s dvoma tretinami sa predseda HZDS rozlúčil. "Z HZDS väčšinou odchádzali ľudia len po snemoch. Teraz majú ľudia väčšiu odvahu a väčší priestor uplatniť sa bez ujmy v iných politických subjektoch. A dnes nie je veľmi zaujímavé byť v akomkoľvek politickom subjekte, pokiaľ sa stratí motív privatizácie," dodal.
Gaulieder prestal byť poslancom Národnej rady SR 4. decembra 1996, kedy na základe jej rozhodnutia bol vylúčený z poslaneckých radov. Do parlamentu sa dostal na kandidátke HZDS v roku 1994. Pred voľbami však podpísal nedatované vyhlásenie o svojej rezignácii z postu poslanca. Dva dni po jeho vystúpení z poslaneckého klubu HZDS, 28. novembra 1996, NR SR dostala Gauliederov rezignačný list s dátumom 26. novembra 1996. Gaulieder zámer vzdať sa poslaneckého mandátu poprel. Po vylúčení podal podnet na Ústavný súd SR a Európsky súd pre ľudské práva. Uznesenie č. 482 o Gauliederovom vylúčení z parlamentu zrušil parlament až po voľbách 1998.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.