List čitateľa z DD Rožňava máme v redakcii
Vážení čitatelia!
Po celoživotnom úsilí láske a dobrote ako aj starostlivosti o výchovu svojich detí som získal neúctu, potupu a hlboké sklamanie v starobe. Chcem sa Vám zdôveriť so svojimi problémami a ťažkosťami, ktoré ma postihli a veľmi citovo zasiahli v starobe do môjho života zo strany mojich detí. Zároveň Vás chcem varovať, aby ste vo svojom živote nenasledovali náš príklad dobroty a lásky k svojím deťom a nedoplatili na to tak, ako som doplatil na to ja po smrti mojej manželky.
Som starobný dôchodca a mám 84 rokov. Počas môjho života som prežil veľmi ťažké chvíle vrátane práce v cudzine, aby som zabezpečil výchovu mojej rodiny. Za všetko moje dobro som získal to, že teraz musím dožívať svoj život proti svojej vôli v Domove dôchodcov v Rožňave, kde ma moje deti umiestnili v decembri v roku 2001. Pre objasnenie uvádzam nasledovné skutočnosti. S mojou manželkou som v spoločnom živote prežil 49 rokov. Vychovali sme 3 deti a to 2 dcéry a 1 syna. Manželka mi zomrela v roku 1987. Počas jej života sme žili v našom dome. Postupne sa dcéry a syn osamostatnili a založili si svoje rodiny. Najstaršia dcéra spolu so synom a jeho manželkou ma začali prenasledovať, vulgárne ma urážali a robili na mňa nátlak, aby som predal dom. Došlo to tak ďaleko, že som nakoniec dom predal. Syn sa rozhodol, že ide stavať svoj dom, ale na výstavbu nemal peniaze. Najprv pýtal odo mňa pozemok, tento som mu dal a previedli sme prepis tejto parcely v katastri v Rožňave. V roku 1974 započal s výstavbou. Ja som mu dal všetky moje usporené peniaze, ktoré som mal uložené v Slovenskej sporiteľni v Rožňave, pomáhal som mu so stolárskymi prácami. Ja i manželka sme ostali bývať v našom dome v Gočove. Deti trvali na tom, aby po odpredaji domu sme išli bývať do nového domu k synovi. Súhlasili sme. Po jej smrti nastali pre mňa tie najťažšie bolestné chvíle v mojom živote. Syn, ale hlavne jeho manželka, mi začali robiť krivdu. Vypli mi elektrický prúd, odpojili ústredné kúrenie a telefón a prestali sa o mňa starať i keď som prispieval na stravu 2 500-korunami mesačne. Môj život sa v tomto dome stal neznesiteľným peklom. Iné východisko som nemal len hľadať spôsob ako sa dostať stade preč. Po smrti mojej manželky som v hotovosti dal synovi 48 800 korún. Viackrát som od neho žiadal, aby mi predložil doklady začo peniaze vydal. Doteraz ta neurobil, ale naopak pýtal odo mňa ďalších 5 tisícok s tým odôvodnením, že peniaze na pohrebné výdavky nepostačovali. Dodatočne som sa dozvedel, že s tých peňazí, ktoré odo mňa vypýtal si dal opraviť havarované auto. Ubezpečil ma, že mi tie peniaze vráti. Nevrátil, ba ani ma len neprišiel do DD v Rožňave navštíviť i keď som tu už skoro 7 mesiacov.
Na záver môjho trpkého, bolestivého, ale pravdivého prípadu chcem Vám ešte raz zdôrazniť a vysloviť presvedčenie, že sa dostatočne poučíte a bude Vám pri Vašom rozhodovaní pripomínať to, čoho sú vlastné deti schopné urobiť otcovi. Nenaleťte svojím deťom na krásne sladké reči a sľuby ako sa o Vás postarajú v starobe. Ja som tomu uveril a skončil som ako opustený starý chudák v DD. To mám poďakovanie od mojich detí za našu celoživotnú starostlivosť, dobrotu a lásku, ktorú sme im spolu s nebohou manželkou preukazovali.
Autor: Placka: Z Vašich listov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
