výročie založenia dobrovoľného hasičského zboru a 575. výročie od prvej písomnej zmienky podnietilo Vlachovčanov k usporiadaniu Dní obce.
Víkendové podujatie sa nieslo v znamení súťaží hasičov všetkých vekových kategórií a futbalistov na miestnom futbalovom ihrisku. Dobrovoľní požiarnici majú v dedine starú históriu. Raritou je ženské družstvo, ktoré pred mnohými rokmi vzniklo ako prvé na Slovensku. Medzi futbalistov zvítali aj olympionici Švajlenovci, predstavili sa starí páni v družstve nazvanom Allstars tím, bábkoherci z Košíc, Ján Ambróz s ľudovou hudbou Borievka i folklórny súbor Hornád. Podujatia prebiehali striedavo na futbalovom ihrisku a kúpalisku, kde zaspievala skupina Metalinda, podával sa guláš a ľudia sa zabávali až do neskorých večerných hodín. Súčasťou osláv bolo predstavenie erbu, zástavu a pečate obce. Vlachovčania zorganizovali sprievod s alegorickým vozom ťahaný dvomi koňmi, ktorý pozostával z funkčnej hasičskej striekačky z roku 1930.
Charakteristické vlastnosti Vlachovčanov sa podľa znalca miestnych pomerov Juraja Kováča odvíjajú od histórie. "Ťažké podmienky na život súviseli s grófom Andrássym, ktorý tu sídlil. Traja Andrássyovci sa v miestnom kaštieli dokonca narodili. Jeden z nich - Karol, zavádzal neznesiteľné opatrenia a dovolím si tvrdiť, že vykorisťoval poddaných. Valchovčania si však nedali šliapať po hlave a postavili sa proti nemu. Dodnes platí, že majú pomerne tvrdé povahy, ale radi prijmú do svojej obce tých, ktorí sme prídu s dobrým úmyslom. Sú priateľskí a držia spolu,"
S tvrdosťou a jednotnosťou sebe vlastnou vyriešili aj spor medzi Cigánmi a nimi na sklonku 60. rokov. Osadu zrovnali so zemou buldozérmi a dodnes v obci neevidujú ani jedného Róma. Radikálnemu kroku Vlachovčanov predchádzala tragédia, pri ktorej následkom pichnutia nožnom zomrel 25-ročný občan dediny. "V obci vtedy žilo vyše 350 Cigánov, boli dotieraví, žili v dvoch osadách a mali po 16 až 20 detí. Po skončení jednej zväzáckej schôdze napadli troch Vlachovčanov Cigáni. Všetkých dopichali nožmi, jeden to neprežil," povedal J. Kováč, ktorý si na mŕtveho kamaráta spomína ako na šikovného futbalistu a vynikajúceho človeka. Jedna noc po pohrebe zavraždeného stačila na to, aby sa dedinčania vzbúrili a v návale emócií vyhnali Cigánov z dediny. Po určitom čase sa síce snažili dostať späť, domáci však neustúpili. "Blížil sa rok 1968 a štátne orgány to vyriešili tak, že družobné české mesto Olomouc ich prijalo. Odvtedy vo Vlachove nebýval žiadny Cigán. Žiaľ, medzi vyhnanými boli aj šikovní muzikanti i kováči," uzavrel pohnutú históriu J. Kováč.
Autor: ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
