týždeň, konali sa tu jazdecké preteky Memoriál Ing. Žigmunda Bornemiszu. "S účasťou som spokojný, hoci dosť ľudí neprišlo kvôli EĽRO v Kežmarku, spišským trhom a vysviacke kostola v Starom Smokovci," konštatuje organizačný vedúci Cyril Sedlačko, ktorý túto súťaž poriada od roku 1957. Jedným dychom však dodáva, že: "v piatok a sobotu sa ľudia rozhodli míňať peniaze a v nedeľu sa prišli športovo a kultúrne vyžiť."
Koblisko v porovnaní s ostatnými rokmi opäť prešlo mnohými zmenami. Odborníci sa zhodujú v názore, že v Tatranskej Lomnici sa neskáče na pôde, ale ako na špongii. Či svieti slnko, alebo padá dážď, koníkom sa na trávniku nešmýka. Tento rok vybudovali pevné prekážky a skoky sa premiestnili tak, aby diváci mohli sledovať celé preteky z jedného miesta. Aj napriek vrtochom počasia, pozerať sa bolo skutočne na čo. Spomeňme len Military - súťaž všestrannosti. Skladá sa z drezúrnej, terénnej a skokovej skúšky. Ďalšími súťažami memoriálu sú aj Majstrovstvá SR dvojzáprahov, parkúrové skákanie alebo Pohár dvojzáprahov TANAP-u.
V nedeľu sa na trávniku, okrem jazdcov s koňmi, vystriedali ukážky bojového umenia, mažoretky, či dvadsiatka známych osobností slovenského šoubiznisu. "Veľmi sa mi tu páči a s celou akciou som spokojný. Ku koňom mám veľmi blízko. Moja vnučka jazdí za Sláviu Bratislava. Dnes tu však nie je, neviem prečo. Ja sa už do toho nemiešam," povedal svetoznámy fotograf Karol Kálay, ktorý prevzal nad celým podujatím patronát.
Spokojní však môže byť aj celý organizačný štáb, podarilo sa im vytvoriť podujatie, ktorého návštevnosť a popularita z roka na rok narastá.
Trojdňové súťaženie vyvrcholilo skokom mohutnosti. Je to preskok cez špeciálny drevený múr, nezvládnu ho však všetci. "Skáče jazdec a nie kôň, ako si mnohí myslia. Ten človeku musí plne dôverovať, pretože cez prekážku nevidí. Ak mu neverí, zastane pred prekážkou," pokračuje vo svojom výklade C. Sedlačko. Minuloročný rekord 195 centimetrov bol prekonaný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
