Ambíciu uspieť má aj Občianska konzervatívna strana (OKS), ktorú v závere minulého roka založili "odídenci" z Demokratickej strany (DS) Peter Tatár, František Šebej, Peter Zajac a Peter Osuský. Porozprávali sme sa s predsedom OKS Petrom Tatárom (na snímke).
Ste predsedom strany, ktorá má ambíciu uspieť vo voľbách a dostať sa do parlamentu. Zdá sa však, že hlavne na vidieku vás skoro nikto nepozná a verejnosť OKS vníma skôr ako skupinu intelektuálov, ktorí si kvôli rozporom v DS založili svoju vlastnú stranu.
- Nie je to celkom tak. Po roku 1998 sme očakávali zmenu, ktorá však nenastala. Dzurindova vláda nepotrestala mečiarovských vinníkov, nevymietla Augiášov chliev, ale naopak vo veľkej miere sa prispôsobila chlievu, ktorý tu Mečiar zanechal. To sa prenieslo aj do SDK, kde vznikli rozpory medzi poctivosťou a kompromisom. To sa potvrdilo v roku 1999, ale najmä o dva roky neskôr, keď sa hlasovalo o reforme verejnej správy.
Štiepenie sa dostalo aj do vnútra DS. Dve tretiny členov chceli ísť v Dzurindovej línii, ktorú reprezentoval Kaník (súčasný predseda DS pozn. redakcie), zvyšok chcel zostať v línii pôvodného vládneho programu. Keďže sme videli, že principiálna politika by bola rozpustená vo väčšine, ktorá už taká principiálna nebola, tak sme sa rozhodli založiť Občiansku konzervatívnu stranu. Chceme obnoviť dôveru v reformy a tvrdošijne trvať na tom, že politika má byť principiálna a poctivá.
Na to, aby sa strana dokázala presadiť nepotrebuje len ideály, program a zopár dobrovoľníkov, ale hlavne silnú mediálnu podporu a kvalitný marketing. Vaše súčasné preferencie sú okolo pol percenta a nijak výrazne sa v poslednom čase nezvýšili. Neplánujete predvolebné bilboardy, na kampaň máte len pol milióna. Nie je utópiou za takýchto podmienok ísť do volieb s cieľom dostať sa do parlamentu?
- Ak aj v tomto momente nemám nádej na okamžitý úspech, som presvedčený, že sa dobrá robota oplatí, a preto ju budem robiť. Našim cieľom je pripraviť kampaň, ktorá bude úsporná, ale jednoduchá a jasná, urobí OKS známou a povie ľuďom čo chceme robiť. Chceme dosiahnuť, aby nás všetci poznali. A ak si nás neobľúbia, aspoň o nás budú počuť.
Pokiaľ ide o média, po roku 1998 pribúda mladých nezávislých novinárov. Existuje tu však tendencia, že aby to nebol Mečiar, tak nech je to ktokoľvek iný. Novinári si zvykli, že môžu ovplyvňovať verejnú mienku, a tak napríklad veľká eufória a následná podpora SDK, prerástla na často neodôvodnenú podporu SDKÚ. Chceli, aby sa nevrátil Mečiar, no tolerovali prešľapy súčasnej vlády, a to sa vždy vypomstí. Myslíme si, že v týchto voľbách nestačí, aby bol Mečiar odstavený od vlády, keď mnohé ostatné strany sú mu veľmi podobné. Chceme presvedčiť ľudí, aby nevolili menšie zlo a mysleli na budúcnosť, nielen na tieto jedny voľby.
Viaceré kľúčové reformy, ktoré Slovensko nevyhnutne potrebuje, sa počas tohto volebného obdobia nepodarilo zrealizovať, prípadne zostali na pol ceste. Jednoducho chýbala politická vôľa. Ktoré reformy musí Slovensko prijať čo najskôr po voľbách?
- Myslím si, že to, čo táto krajina potrebuje je absolútne odstrániť vplyv štátu z ekonomiky. Znamená to úplnú privatizáciu všetkého, teda aj pôdy a lesov, zrušiť Slovenský pozemkový fond a dostať všetko do súkromných rúk. Potrebujeme, aby sa trh s pôdou otvoril a nemuseli sme čakať, kedy nás lacno vykúpia boháči z Európy.
Okrem toho treba úplne škrtnúť štátne dotácie a garancie, absolútne zjednodušiť pravidlá, vyhnať úradníkov a subjektívne rozhodovanie napríklad z prideľovania licencií a podobne. Nezamestnaní by mali dostať peniaze len vtedy, keď verejnoprospešne pracujú a sociálne dávky sa do rodín dostanú, keď sa rodičia postarajú, že ich deti budú sedieť v škole.
Sme presvedčení, že rozhodujúca je otázka, či Slovensko prekoná nevyhnutné modernizačné kroky a uskutoční zásadné reformy za 5, 20, alebo 50 rokov. Pokiaľ niekto nebude trvať na konkrétnych reformách, môže to trvať aj sto rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
