trhov, na ktoré ma brávala mamka. Byť na humenskom trhu a neochutnať hurky nebolo možné. Neviem, kto ich vyrábal a v ktorej časti mesta, ale "hurkárky" ich opekávali na veľkých pekáčoch, na ohni z dreva či uhlia a to priamo na námestí, pred dnešnou hlavnou poštou. Boli to veľmi chutné výrobky, pomerne síce mastné, ale plnené vždy jačmennými krúpami (geršľami), ktoré mastnotu do seba vpili.

Humenské hurky boli také známe v širokom okolí, že Humenčanom prischla prezývka "hurkare". Nebola to síce nejaká chvála, ale ani hanba či neúcta. Veď názov sa viazal na jaternice vynikajúcej chuti.

Myslím si preto, že keď Mecom už obnovil tradíciu výroby "huriek", možno by nebolo od veci pátrať po ich voľakedajšej originálnej receptúre. Predpokladám, že potomkovia známych mäsiarskych rodín by o nej mali niečo vedieť. Takýto "originál" by určite stál za to, a možno aj za ďalší GOLD pre Mecom.

Tiež si myslím, že keby zatiaľ aspoň raz v týždni v centre mesta niekto začal predávať opekané "hurky", alebo niektoré lahôdky ich zaradili do svojej ponuky, ale tak, že by ich predávali vonku. Napríklad na parkovisku za Vihorlatom, alebo inde na frekventovanom mieste. Veď s ich opekaním by nemali byť žiadne problémy. Tradičné drevo dnes môže nahradiť plyn či elektrina, alebo aj drevené uhlie.

(mif)

Autor: lyv

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.