Strohé písmená Eduard Mecko
Strohé čísla nedožitých 87 rokov
Nenápadný človek no vynikajúci športovec a charakterná osoba. Svoj život zasvätil tomuto mestu, tomuto Popradu. V dávnych dobách hrával futbal za Poprad, ale v rokoch 1944-46 hral i prvú ligu za Vrútky. Bol to športovec doby, keď športy sa prevádzali pre radosť, pre svoje srdce. To svoje srdce rozdával i deťom, adeptom futbalu ako tréner otec. Nikdy sa nenatŕčala ruka čo za to? Je doba iná. Srdce pre šport sa stráca a vládne v ňom honba za peniazmi. Bola to veľmi skromná osobnosť v meste. Stretával sa s ľuďmi pri svojej práci ako holič, potom ako robotník vo Vagónke, rozhovor s ním sa vždy zvrtol na šport. Taká to bola doba. Vo svojom pokročilom veku, najväčšou mierou sa zaslúžil o vybudovanie tenisových kurtov, a tak sa založil tenisový klub. Bol nestorom tohto športu.
Vedenie mesta, so súhlasom poslancov mestského zastupiteľstva udeľujú ceny mesta i primátora. Dostávajú ich ľudia, čo pre mesto neurobili celkom nič. A tento človek si nezaslúžil ani poďakovanie? Kto by ho vlastne navrhol? Bol veľmi skromný. Možno bude sa rozmýšľať dať ocenenie "In memoriam." Ale má to význam?!
Nuž odišli ste od nás v charakteristickom vašom ústraní. Ja obyčajný človek tohto mesta ďakujem vám za vaše čisté srdce športovca a hlavne človeka.
Autor: Zolo KUKULA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
