Netrvalo dlho, keď počul, že niekto klope na dvere. Šiel do predsiene a spoza dverí počul hlas Jána M. Nechcel mu otvoriť. Spoznal sa s ním v prialkoholickej liečebni a nestál o jeho návštevu. Vrátil sa do kuchyne, keď sa zrazu ozval rachot a vzápätí sa rozleteli vchodové dvere. Do bytu doslova vpadol Ján a za ním ešte vošli jeho dvaja kumpáni, Július K. a Ingrid Ch. O tom, čo sa v byte potom dialo, vypovedal domáci nasledovne:
"Muž, ktorý vošiel do bytu spolu s Jánom, ma udrel rukou po tvári. Ján sa mi začal vyhrážať a s nožom v ruke ma prinútil, aby som si kľakol a modlil sa. Stačilo, aby som sa čo len trošku pohol a už mi prikladal nôž k srdcu, alebo na krk. Vyhrážal sa mi, že ma zabije. Musel som čítať trhový poriadok, ktorý mi dal. Potom sa ma pýtal, či poznám akupunktúru a skrutkovačom ma pichal do chrbta. Vyhrážal sa mi, že keď nevidím na jedno oko, nemusím vidieť ani na druhé, že mi ho vypichne, a k zdravému oku mi prikladal sviečku. Chcel som ísť na vécko, ale nechceli ma pustiť." Dušan K. ďalej uviedol, že obžalovaní prehľadávali byt. Videl, ako si do tašiek balia jeho veci.
"Jánov kamarát Julo prišiel ku mne s nožom, na ktorom mal napichnutý celý strúčik cesnaku. Vkladal mi cesnak jeden po druhom ho do úst a nútil ma, aby som ho prehĺtal. Ján mi pri tom prikladal na nôž krk. Bál som sa, že sa zadusím, už som nevládal jesť ďalej cesnak. Potom Ján priniesol hrniec s karfiolom a hodil do neho špinavé ponožky, ktoré si predo mnou vyzul. Obidvaja mi prikázali, aby som to zjedol. Stále sa mi vyhrážali nožom. Neskôr, keď sa už chystali odísť, ma Ján donútil podpísať papier, na ktorom bolo napísané, že som si od neho rok predtým požičal 10 000 korún a že ich musím vrátiť do 22. júla 2001. Nebola to pravda, ale podpísal som to, lebo som sa ho bál," vysvetlil svoje konanie Dušan K.
Trojica Košičanov sa však z ukradnutých vecí dlho netešila. Ich radosť skalila obžaloba prokurátora. Ten obžaloval 30-ročného Jána M. a o 7 rokov mladšieho Júliusa H. z trestného činu vydierania, ktorého sa dopustili v spolupáchateľstve v jednočinnom súbehu s trestnými činmi porušovania domovej slobody a krádeže. Z posledných dvoch trestných činov sa pred senátom Okresného súdu Košice II zodpovedala aj 24-ročná Ingrid Ch.
"V ten deň som bol za Dušanom K. dvakrát. Prvý raz nebol doma, a tak som mu nechal vo dverách odkaz, aby mi vrátil peniaze. Potom, keď som prišiel k jeho bytu s mojimi priateľmi druhý raz, počuli sme z bytu nejaké zvuky. Vedel som, že je Dušan je dnu a pretože neotváral, vykopol som mu dvere. Ja som vošiel do bytu prvý a za mnou išli Julo s Ingou... To, že som prikázal Dušanovi, aby si kľakol na kolená a modlil sa, je pravda. Aj to, že som mu dal čítať trhový poriadok. Nemyslel som to zle. Chcel som, aby si predajom ovocia zarobil peniaze, čo mi dlhoval," argumentoval pred senátom Ján M. Nakoniec však predsa len uznal, že nekonal správne. "Pil som v ten deň vodku a pivo. Neviem, koľko toho bolo. Nemal som piť, lebo som užíval lieky, ktoré mi dal lekár a povedal, že keď ich beriem, nesmiem piť. Nechcel som nikomu ublížiť. Je mi ľúto, čo sa stalo," sypal si popol na hlavu Ján.
Podľa verzie ďalšieho obžalovaného Júliusa H. do bytu Dušana nevošli násilím. Dvere im vraj otvoril on sám. "V ruke mal nôž, ktorý mu Ján vybil z ruky. Potom sme vošli do bytu a Dušan si sadol do kresla. Ján mu prikázal, aby sa modlil, aby čítal trhový poriadok a žiadal od neho aj peniaze. Neviem, o čo išlo, ale nakoniec dal Dušan Jánovi televízor. Odviezli sme sa od neho taxíkom a Ján televízor predal. Ja som Dušana nepoznal, videl som ho vtedy prvý raz. K ničomu som ho nenútil, nedíval som mu jesť žiadny cesnak. Mal som vypité, nerozmýšľal som o tom, načo idem do bytu. Za to môže alkohol, ľutujem, čo sa stalo," uviedol pred súdom Julo.
Ingrid Ch. , posledná z trojice obžalovaných, využila právo pred súdom nevypovedať. Z čítania jej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že v kritický deň bola spolu s kamarátmi pozrieť, či jeden z nich, konkrétne Julo, nedostal sociálne dávky. "Sociálku nedostal a vtedy Ján povedal, že pôjdeme za nejakým mužom. Šli sme, ale nebol doma. Odišli sme na návštevu do nemocnice a si po dvoch hodinách sme sa vrátili opäť k bytu, kde býval muž, čo ho Ján poznal. Neotváral, ale počuli sme nejaké zvuky, preto sme vedeli, že je v byte. Ján sa oprel do dverí a vyvalil ich. Vošli sme dnu a ja som si hneď odskočila na vécko. Počula som, že Ján pýtal od toho muža peniaze. Keď som vyšla von, videla som, že ten, čo bol v byte doma, kľačí na zemi a modlí sa. Julo sedel v kresle a ja som chodila po byte, pretože som bola veľmi nervózna," vypovedala pred vyšetrovateľom obžalovaná.
Obžalovaní sa snažili svoje správanie v byte Dušana K. bagatelizovať v snahe vyviniť sa z trestnej zodpovednosti za skutok, ktorého sa dopustili. Senát však nemal dôvod neveriť poškodenému, ktorý opísal konanie každého z nich. Jeho výpovede korešpondovali aj s listinnými dôkazmi a s fotodokumentáciou.
Zo zistení, ku ktorým sa dopracovali znalci z odboru psychológie a psychiatrie, vyplynulo, že Ján M. je duševne chorý, trpí na paranoidnú schizofréniu. Má za sebou 31 psychiatrických liečení. Jeho agresivitu zvyšuje alkohol, ale nezávisle na ňom bola ovládacia schopnosť Jána pod vplyvom jeho choroby znížená asi o 60 percent. Znalci dospeli k záveru, že vzhľadom na zistené ochorenie obžalovaného, je jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný a doporučili súdu, aby mu uložil ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že je zo spáchania žalovaných skutkov vinný, ale s prihliadnutím na závery znalcov, že jeho prevýchovu môže zabezpečiť len ochranné liečenie, upustil od jeho potrestania za skutky, ktorých sa dopustil v stave zmenešenej príčetnosti. Uložil mu však ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Vinným v zmysle obžaloby uznal súd Júliusa H., ktorému uložil úhrnný trest 25 mesiacov, ktoré si odpyká v prvej nápravnovýchovnej skupine. Úhrnný výchovný trest jeden a pol roka podmienečne odložený na skúšobnú dobu 30 mesiacov si od súdu vyslúžila Ingrid Ch. Zatiaľ, čo ona uložený trest prijala, Július H. sa odvolal.
Minulotýždňové verejné zasadanie Krajského súdu v Košiciach však uvedený verdikt spečatilo. Súd odvolanie obžalovaného zamietol ako neodôvodnené.
Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
