výbornými výkonmi v bráne 1. FC Košice pred pár rokmi. A do povedomia sa zapísal i korektnými vzťahmi s fanúšikmi, vďaka ktorým bol jedným z najobľúbenejších hráčov 1. FC, ktorí získali prvý majstrovský titul. A keďže Ivanova povaha je optimisticky ladená, nemal problémy ani so spoluhráčmi, ani s novinármi - jednoducho, Ondruška bol a je už raz taký.

"Áááá, Korzár? Kde sú? Sem s nimi!," doslova vybehol z útrob štadióna po tom, čo mu jeden o organizátorov zvestoval, že by s ním chceli rozprávať nejakí košickí novinári z Korzára. A tak sme začali pri spomienke na 1. FC. A na to, že i košickí fanúšikovia naňho spomínajú. "Ja viem, ľudia na mňa stále spomínajú - len v dobrom, ha, ha, ha... Alôe vážne, ja som s ľuďmi stále dobre vychádzal, hlavne s fanúšikmi. I v Košiciach. Ten vzťah ostal a verte, nikdy sa nezmení." Takže Ondruškova spomienka na 1. FC? "Bol to môj štart do veľkého futbalu. Z Nitry som odchádzal, keď sa tuná vypadávalo. A v Košiciach sa niečo budovalo, išlo sa hrať o majstra, o európske poháre. Bola to veľká výzva a mne pomohla, hoci to skončilo tak, alebo tak, bol to pre mňa jeden odrazový mostík."

Aj v Košiciach to v predchádzajúcej sezóne vyzeralo na "tak alebo tak". Registroval to i Ivan Ondruška? Dodajme, že tento brankár naposledy zarezával v Admire Mödling v rakúskej lige. "Samozrejme. Každý klub má svoje vnútorné problémy a nik sa im nevyhne. Všetko je pritom spojené s peniazmi. A dnes ich v slovenskom futbale niet nazvyš. Bude sa musieť nejakým spôsobom reštruklulizovať, amaterizovať, reamatarizovať - pretože slovenská ekonomika, od ktorej závisí i futbal, nie je taká silná, aby utiahla až do tretej ligy profesionálnych futbalistov. Asi tadiaľto vedie cesta. To však chce čas. Ľudia musia pochopiť, že to takto nejde ďalej, platiť toľko futbalistov, koľko si nemôže dovoliť platiť ani liga v Nemecku, nie na Slovensku. A potrvá to dovtedy, dokiaľ sa Slovensko nechytí. V EÚ... Pretože futbal je odrazom spoločnosti."

Najkrajšie spomienky Ondrušku na 1. FC? "Úplne najkrajšie boli začiatky. Obert, Daňko a tá úvodná partia. Potom sa to rozbilo. Žiadali sa maximálne výsledky, nasledoval veľký tlak, menili sa persóny. Ale osobne si myslím, že pokiaľ tam bol starší Rezeš, tak to klapalo. Ako odišiel za ministra, tak to nejakým spôsobom prestalo klapať. Takže ja vidím príčinu v tom, že Rezeš starší, keď bol priamo v klube, tak sa staral - vedel všetko zariadiť, snažil sa. Keď odišiel, dostával všetko z druhej, tretej, možno i štvrtej ruky a riadil všetko z Bratislavy. Ale to sa nedá, aj sa to ukázalo. Potom sa zas vrátil a uhral titul. Takže všetko je len v ľuďoch... A všetko to začína odvrchu. Aj preto je to v slovenskom futbale tak, ako je. Je tu kríza funkcionárska, trénerská i hráčska. Začína to odvrchu..."

Ivan Ondruška pôsobil v Admire, ale... "Rok a pol som bol zranený. Vlečúce sa zranenie kolena. Praskla mi kosť v kolene, opäť sa mi to zopakovalo po roku. Tri vážne operácie - ale už tri - štyri mesiace zarezávam a hľadám si nové angažmá... Prezident Admiry si prerátal kasu a zistil, že na ligu nemá, a ak, tak len s odchovancami. Na poloamatérov a pár profesionálov. Admira nabieha na mladých odchovancov a 35 - ročného cudzinca tam až tak nepotrebujú."

Jedno z nich mohlo byť v Zlíne, v tíme nováčika najvyššej českej súťaže, nakoniec však z neho nebolo nič. Ondruška by si osobne najviac želal ostať v Rakúsku. "Počas troch rokov, čo som v Admire chytal, som bol vyhodnotený ako najlepší hráč klubu. Takže moje prvé kroky sa orientovali práve na Rakúsko. Tam však momentálne nie je dobrá situácia pre cudzincov, vládne tam taký boom, že my chceme hrať s mladými, s Rakúšanmi. Pretože je tam veľa cudzincov a šancu nedostávajú mladí Rakúšania - čo je dosť hlúpy pohľad, pretože ja poznám buď dobrých a zlých futbalistov a nie mladých a cudzích... Ale to musia pochopiť samotní Rakúšania."

Nuž, keď niekto chytí 1:9 od Španielov a 0:5 od Turkov, musí hľadať príčiny... "Jasné, ospravedlniť sa to musí. Ale sami musia prísť na to, že to kvôli tomu nie je. Delenie na cudzích a vlastných, to je také naivné."

Admira Mödling je pokračovateľom viedenskej Admiry, jedného z najstarších rakúskych klubov. Je to s ňou až také tragické? V Európe pritom prichádza vstupom kapitálu práve k renesancii "starých klubov", finančné skupiny majú kapitál, klub má meno, spojí sa to a ide to... V Anglicku sa takto postavil na nohy Fulham a Charlton Athletics, vo Francúzsku Rennes, v Poľsku Polonia Varšava, v Čechách Viktoria Žižkov... "Vo Viedni sú momentálne, rátajme spolu, Rapid, Austria, Admira, Sportclub, ďalšie tri druholigové a ďalšie tri - štyri treťoligové kluby. A toľko klubov nevie utiahnuť ani celkom bohatá Viedeň. Veď aj taký Rapid má problémy s financiami, dva roky šetrí, uťahuje opasok, žiadne veľké nákupy a preto aj stojí tak, ako v posledných rokoch stojí... Avšak Rapid šetril a teraz si mohol dovoliť kúpiť Herzoga. Ale na takú Admiru sa už nedostáva. Je to periféria, Mödling, to je už vlastne Niederösterreich, dolné Rakúsko... Paradoxne, je to bohatý kraj s veľkou priemyselnou zónou a doslova všetkými veľkými podnikmi a pre mňa je vážne záhadou, prečo sa nedarí pritiahnuť veľkých sponzorov. Či je to otázka manažmentu... Potencionálni sponzori tú však sú, ale neviem...," hovorí Ivan Ondruška, ktorý predpokladá, že rakúske kluby budú práve kvôli financiám preferovať skôr útočníkov ako brankárov. Jeden konkrétny príklad z Admiry: "Je tu 36 - ročný brankár, odchytal dobre posledné dva ročníky ligy. Má malú firmičku, je menej náročný na kontrakt, takže sa deje len niečo logické. Úsporné opatrenia... Nevidím v tom nič zlé, je to žiaľ tak..."

Opáčili sme i tému dvoch východniarov Rakúsku. Vladimír Janočko je špílmachrom v Austrii Viedeň, Peter Hlinka neveľmi uspel v Sturme Graz, zakotvil v Bregenzi. "Austria potrebuje tri - štyri roky na to, aby vybudovala solídny manšaft. A teraz je v prvom - druhom roku... Vážnym problémom bolo i to, že doteraz nemali schopného trénera. Ale čo sa týka Janočka, moja babka by povedala, že i s jednou rukou v zadku je najlepší v Austrii. Najvyšší čas, aby odišiel do iného mužstva." Rakúske médiá odhadujú Janočka na hráča, ktorý má na taliansku Serie A či španielsku Primera Division. "Ale áno. Ja som videl Moravčíka, keď bol taký mladý ako Janočko a zažil som Janočka. Tie isté pohyby, kľučky, zasekávačky, myslenie, nahrávky, keď sme s Vladom Weissom prižmúrili oči, tak sme si povedali, aha, čistý Ritko! Janočko má veľkú perspektívu, ale on v Austrii neporastie. Bude stále najlepší, ale povedal by som, že ešte rok by tam mohol vydržať, či sa z nej podarí spraviť nejaké európske mužstvo a potom ísť ďalej.Spraviť si z Austrie medzičlánok - Grécko, Austria a ďalej (smiech)."

Pritom, keď už sme pri súvislostiach s Moravčíkom: o Janočka sa zaujímal Celtic Glasgow. Ešte vtedy, keď hral s 1. FC, Škóti vtedy v Pohári UEFA postupovali po výsledkoch 0:0 a 0:1. "Myslím, že by vtedy aj išiel do Celticu, ale nemal reprezentačné štarty, potrebné v Británii na pracovné povolenie. Tam je potrebných 75 percent štartov za posledné dva roky. A on ich v nároďáku nemal. Pretože keby ich mal, aj Vengloš mal v Celticu také slovo, že by ho tam vedel dotiahnuť." Jozef Vengloš však v tom čase v Celticu nepôsobil - musíme kontrovať. "Starý Vengloš tam mal kontakty už pred desiatimi rokmi. Ja si naozaj myslím, že problém bol len v tých štartoch - ináč by už Janočko možno bol v Británii."

Čo Peter Hlinka? "Ten mal smolu, že prišiel do tímu so silnou enklávou starších hráčov so stabilnou výkonnosťou, bez výkyvov, s pravidelnou účasťou v európskych pohároch, v Lige majstrov. Do takého mužstva je ťažko vniknúť, vysedával na lavičke, dostal sa do Bregenzu, ale tam už hráva..."

Hypoteticky: vedel by si Ivan Ondruška predstaviť svoj návrat do 1. FC? "Pre mňa bol jediným partnerom, ktorého by som z 1. FC akceptoval, starší Rezeš.Pre mňa bol akceptovateľný, lebo bol fér chlap." Tu by však mohli iní namietať, možno poznali i iného Rezeša. "Čo o ňom kto hovorí, to je mne jedno. Čo povedal, to platilo. A nielen v otázke peňazí. Čo povedal, to sedelo. A úmysel mal dobrý. On bol blázon, fanatik do futbalu, on chcel niečo vybudovať. To nemalo nič spoločné s jeho egom, žeby si chcel niečo dokazovať. On jednoducho ľúbil futbal. Len hovorím, škoda, že v 1. FC boli také pauzy. Niečo sa zanedbalo, potom sa to išlo dobehnúť, robili sa tlaky, všeliaké spôsoby, potom to už nebolo to, čo prvý rok. Potom sa tam zas zišla celkom dobrá partia, uhral sa druhý titul. Ale veď povedzte, v tej slabej slovenskej lige, no kto by ho už len uhral, ak nie 1. FC Košice? Veď tam už bol výkvet slovenského futbalu, čo bolo najlepšie, to bolo tam. Aj keď musím uznať, že po troch rokoch vyskladali dobré mužstvo. A to nie je ako s výrobnou linkou, že si kúpite tú najlepšiu na svete a bude vám vyrábať najlepšie výrobky. Vo futbale to tak nefunguje, hoci si to niektorí páni mysleli. To nie je lego... DvAdsať ľudí, dvadsať charakterov, dvadsať nálad. To nie je, že desať kúpim, desať predám. Dva zásahy do mužstva je veľa...," uzatvára niekdajší gólman 1. FC, ktorý pozdravuje všetkých (zvlášť šéfa fanklubu 1. FC Dinciho Takáča) a drží tigrom palce i v tejto sezóne.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.