Žiaľ, doteraz len medzi zasvätenými nadšencami jeho svojskej produkcie. Po debutovom albume, z ktorého si môžete pamätať singel Tomorrow s legendárnym 'bicyklovým' klipom, sa Karol pričinil o niektoré remixy skladieb kapely Nocadeň a najnovšie klope na dvere poslucháčskej priazne pripravovaným CD albumom. Na ten údajne dôjde až v septembri, pretože momentálne je tento interpret vo víre koncertných aktivít so svojou sprievodnou kapelou Second Nature. Viac nám o sebe porozprával pri poslednej návšteve Košíc.

Kto je vlastne Karol Mikloš?

"Človek, ktorý okrem iného píše a spieva pesničky. Prečo? Lebo má pocit, že sa preto narodil. Napriek tomu, že som extrémny pesimista, a viem, aké to tu na Slovensku je, k hudbe sa budem stále vracať."

Venuješ sa tejto činnosti už niekoľko rokov, napriek tomu sa ešte nedá hovoriť o nejakej celoplošnej popularite...

"Je možné, že som nepriebojný. Mne nikdy nepripadalo prirodzené chváliť sa či vnucovať, hoci je to vlastnosť, ktorá je v tomto fachu asi potrebná. Okrem toho zrejme netvorím veci, ktoré by boli nejako extrémne komerčne zaujímavé."

Myslíš si, že keby si bol priebojnejší a zaznamenal úspech hneď, nevytvoril by si veci, ku ktorým si sa dopracoval až teraz?

"Ťažko povedať. Nemám rád otázky typu keby. Keby som sa na istý čas vychýlil so svojho kurzu úprimnosti, zrejme by som sa po čase vrátil na tú istú cestu. Keby som na chvíľu ušiel a začal robiť 'vtieravú' hudbu, veľmi rýchlo by som pocítil, že to nie je to, čo chcem."

Takže o čom bude tvoj pripravovaný album?

"Väčšinou o láske, ženách, veciach, ktoré najviac človeka vzrušujú. Jednoducho o živote."

Teda téma, ktorej sa venuje každý interpret, v čom bude tvoje podanie iné?

"Tak isto, ako neexistujú tváre či odtlačky prstov, ktoré by boli identické, aj podanie týchto tém od rozličných ľudí je rôzne."

Napriek požiadavkám doby si sa vo svojich textoch vždy tvrdohlavo držal prevažne angličtiny...

"Plánovali sme šesť slovenských skladieb, keďže tak zneli predbežné dohody s vydavateľstvami. Malo to byť pol na pol. Osobne si však myslím, že len štyri z nich sú naozaj dobré. Keďže napokon vznikla situácia, že nemáme s kým robiť kompromisy, rozhodli sme sa vydať anglickú platňu, na ktorej budú tieto štyri skladby ako bonusy. Aspoň taký je plán. Zmena vyhradená."

Robil si remixy skladieb známych slovenských kapiel. Podľa čoho si si ich vyberal?

"Na remixoch spolupracujem so svojím skladateľským kolegom Andrejom Mončekom. Máme na to prostriedky, baví nás to, niektorí ľudia si myslia, že sme v tom aj dobrí. Väčšinou nás o to požiadajú, a keď ich skladba za niečo stojí, nájdeme si čas a veľmi radi sa s ňou pohráme."

Hudba, či umenie vôbec, má zmysel, iba ak má odozvu. Napriek tomu, že o väčšom úspechu sa v tvojom prípade nedá hovoriť, čo je potom tvojím hnacím motorom, zadosťučinením?

"My sme taký zvláštny typ kapely. Keď prídeme hrať niekam, kde nás vôbec nepoznajú, ešte sa nestalo, že by niekto z nášho koncertu odišiel. Naša hudba nikdy nikoho neuráža a vždy sa medzi tými sto ľuďmi, ktorí na nás došli, nájdu nejakí piati, ktorí nás poznajú odjakživa. Ich vzťah k našej hudbe je veľmi hlboký. A to napríklad nenájdete na poli komerčnej hudby. Nemáme poslucháčov konzumentov, naopak, sú to ľudia na rovnakej vlnovej dĺžke, ako my. Funguje to tak stále, bez toho, aby sme to dopredu vedeli. Jednoducho prídeme na neznáme miesto a tí ľudia tam sú. To je naša motivácia."

Ako by si sám charakterizoval svoju tvorbu?

"Sú to emotívne a väčšinou smutné skladby, ale prinášajúce nádej. Oproti prvej platni sme sa posunuli progresívnejším smerom. Vzhľadom na to, že si staviame vlastné štúdio a pracujeme s najnovšími technológiami, zvukovo sa vyrovnáme súčasným požiadavkám. Na Slovensko je to pomerne slušné."

Čo imidž, ako sa plánujete predstaviť ľuďom?

"Náš imidž bol vždy veľmi civilný a nemáme ambície to meniť. Pred ľudí pôjdeme ako kapela, teda ja a sprievodný band Second Nature, pozostávajúca z dvoch gitár, basy, bicích a synťáku. Verím, že sme jedna z mála kapiel, ktorá robí na Slovensku hudbu bez kompromisov. Medzičasom sme sa natoľko zabezpečili, že nie sme životne závislí od hudby. Preto nechceme peniaze, nechceme slávu, jediné, na čom nám záleží, je, aby sa naše hudobné poslanie dostalo k ľuďom. Verím, že keď budú mať šancu nás počuť, presvedčíme. Od ´98 sme nekoncertovali, tak sme teraz úplne oddýchnutí a plní energie a... uvidíme."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.